Chcel by som vystúpiť veľmi vysoko, Pane,
nad moje mesto,
nad svet,
nad čas.
Chcel by som očistiť svoj pohľad a od teba si požičať oči.
Videl by som vtedy vesmír, ľudstvo, dejiny, ako ich vidí Otec. Videl by som v tej zázračnej premene hmoty, v tom stálom vrení života, tvoje veľké Telo, ktoré sa rodí pod dychom Ducha.
Videl by som krásnu, večnú myšlienku Lásky tvojho Otca, ktorá sa postupne realizuje.
Všetko zhrnúť v tebe, čo je na nebi i čo je na zemi.
A videl by som, že dnes, tak ako aj včera, podieľajú sa na tom aj najmenšie drobnosti. Každý človek na svojom mieste, každé zoskupenie i každý predmet.
Videl by som túto továreň i tamto kino, diskusiu o kolektívnej zmluve a kopanie studne. Videl by som, ako vyvesujú cenu chleba, aj húf mladých, čo idú na ples, rodiaceho sa chlapčeka aj zomierajúceho starca.
Videl by som najmenšiu čiastočku hmoty, aj najmenší záchvev života, lásku aj nenávisť, hriech a milosť.
S nadšením by som si uvedomil, že sa predo mnou odohráva veľké dobrodružstvo Lásky, ktoré sa začalo na úsvite sveta, posvätné dejiny, ktoré sa podľa prisľúbenia dovŕšia až v sláve, po zmŕtvychvstaní tela, keď si ty staneš pred Otca a povieš: Stalo sa, Ja som Alfa a Omega, Počiatok a Koniec.
Pochopil by som, že nič nie je profánne spomedzi vecí, osôb, udalostí, ale naopak, všetko bolo na počiatku posvätené Bohom, a všetko má byť posvätené skrze zbožstveného človeka.
Pochopil by som, že môj život, tento nepostihnuteľný dych v onom veľkom totálnom tele, je nevyhnutným pokladom v pláne Otcovom.
Vtedy by som padol na kolená, Pane, a obdivoval tajomstvo tohto sveta, ktorý napriek nespočítateľným a strašným zlyhaniam hriechu je dlhým pulzovaním lásky smerom k večnej Láske.
Chcel by som vystúpiť veľmi vysoko, Pane,
nad moje mesto,
nad svet,
nad čas.
Chcel by som očistiť svoj pohľad a od teba si požičať oči.
Michael Quoist : Cesta k úspechu
