Pri adventnom venci (o nádeji)

V živote človeka je vždy niečo prvé.

Prvý plač,
prvý úsmev,
prvé slovo,
prvý krok...

Ale
keď je niečo prvé,
znamená to,
že musí byť aj niečo,
čo je posledné.

A to,
čomu hovoríme,
že v živote zostáva posledné,
to si človek pomenoval slovom nádej.

(Posledná) nádej je často ako (prvá) svieca
zapálená na adventnom venci.

Jej krehký plamienok svieti do tmy.

Nádej je niekedy naozaj veľmi krehká.

A predsa dáva silu.

Ak je to tá pravá nádej, ktorá hľadí na plamienok a nebojí sa tmy.

Informácie o Margita Žiaková

Obrázok používateľa Margita Žiaková

Krátke info o sebe (nepovinné)

Niekedy potrebujem počúvať. Niekedy potrebujem vidieť. Niekedy potrebujem hovoriť. Neviem ale, či vždy viem, kedy je ten správny čas na počúvanie, videnie, hovorenie.

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 02.11.2011 - 06:51
    Na dnešný dátum, nie je v kalendári napísané žiadne meno. Sú tam napísané len dve slová: Pamiatka...
  • 31.10.2011 - 11:04
    Tak je nás 7 miliárd. 7 miliárd ľudí na planéte Zem. Dnes sa táto správa určite vyšplhá v rebríčku...
  • 30.10.2011 - 22:01
    Práve v poslednom období si uvedomujem akým veľkým darom je pre mňa viera – mnoho ľudí ešte aj v...
  • 28.10.2011 - 21:25
    Ďalší článok o "nezmyselnom" Halloweene, o "hlúpych" umelých vencoch a megasvietnikoch na hroboch...
  • 27.10.2011 - 05:48
    Objednala som si tri knihy. Tak... a teraz s ktorou začať? No ony sa mi voľajako samy dali do...
  • 25.10.2011 - 06:02
    My, ľudia, chceme výsledky. Zvyčajne hneď a samozrejme dobré. Sprevádza nás to vlastne od...
  • 24.10.2011 - 05:57
    Išla som na návštevu. Žiadne veľké prípravy, stresovanie, čo si oblečiem, čo zoberiem so sebou......
  • 21.10.2011 - 21:30
    Ani som neplánoval takto, ale... presne toľký je tento môj. Písal som o všeličom. Veď posúďte sami.
  • 21.10.2011 - 06:08
    Asi tak pred mesiacom som dostala mailom video. Zbor Židov z Nabucca. Poslala som ho aj niektorým...
  • 20.10.2011 - 13:25
    Prisadla si ku mne v autobuse. Len tak zboku na mňa chvíľu pozerala, potom celkom bez zábran...