Príbeh Pinocchia je asi dobre známy.

Najprv len drevená bábka,
potom skutočný chlapec.

Cesta k tejto premene však vôbec nebola ľahká.

A ako nebol ľahký jeho „životný“ príbeh,
tak nebolo ani ľahké poskladať 260 kúskov puzzle, aby vznikol pekný obrázok.

Bola na to potrebná tímová práca.

Presne tak, ako v živote Pinocchia.

Len s tým rozdielom, že jemu (dieťaťu) pomáhali dospeláci,
a tu (dospeláčke) pomáhali deti. :-)
Ale v jednom i v druhom prípade to dopadlo dobre.
Výsledok sa podaril. :)

***

Tak ako všetko, čo človeka stretne,
aj skladanie puzzle dáva príležitosť na rozmýšľanie.

O živote.

Aj náš život je taká skladačka.
Tvoria ju situácie, do ktorých sa dostávame...
Ak im dokážeme nájsť to správne miesto,
zaradiť ich tam, kam patria, môžeme sa tešiť,
že raz z toho bude pekný obrázok.

Nie je to síce jednoduché, ale to vôbec neprekáža.

Veď predsa každý z nás má okolo seba ľudí,
ktorí nám s tým radi pomôžu.

Však? :)