Úlohy, termíny, stretnutia, nákupy, návštevy, spoje...
všetko treba stíhať.
A tak sa často zrýchľuje pohyb našich myšlienok, rúk, nôh,
(a kolies našich áut),
aby sme niečo nezmeškali.
Už sme si zvykli,
že na päty nám neustále šliape čas,
a ešte nám pritom aj nepríjemne dýcha
na krk.
Ale,
nestal sa tu dáky omyl?
Nezakľakli a nevyštartovali sme
z nesprávnych blokov?
Človek predsa nie je bežec na krátke trate.
Pred každým z nás je riadne dlhá trať.
Presnejšie trať,
ktorá nikdy nekončí.
A na nej sú dôležité nielen úlohy, termíny, stretnutia...,
ale aj každá naša myšlienka, slovo, zastavenie...
Aj dnes sme už vyštartovali.
Na akej trati bežíme?
P.S.
Možno sa niekto opýta,
prečo k tomuto textu práve táto fotografia.
Vysvetlenie je jednoduché.
Moja cesta na Staré Hory (v sobotu),
začínala behom na vlak. :-)
Ako vidieť,
mám čo robiť.
- blog používateľa Margita Žiaková
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- Verzia pre tlač
:)
Jeeej, tam som bola v lete. :)