Testament Shahbaza Bhattiho, zavraždeného pakistanského kresťanského ministra.

Ide o svedectvo Shahbaza Bhattiho, pakistanského ministra pre náboženské menšiny, ktorého 2. marca 2011 zavraždilo komando moslimských fundamentalistov. Potrestali ho, pretože sa usiloval zmeniť zákon o bohorúhaní, ktorý za 25 rokov jeho uplatňovania pripravil o život stovky kresťanov. Kardinál Jean-Louis Tauran sa o ňom nedávno vyjadril: „V nedeľu 28. novembra ma minister Bhatti prišiel pozdraviť na letisko v Lahore a povedal mi: ,Viem, že ma zavraždia. Obetujem svoj život za Krista a medzináboženský dialóg.‘“¹

Text je prevzatý z knihy Cristiani in Pakistan. Nelle prove la speranza [Kresťania v Pakistane. Nádej v skúškach], ktorá vyšla v Marcianum Press v roku 2008.

Volám sa Shahbaz Bhatti. Narodil som sa v katolíckej rodine. Môj otec, učiteľ na dôchodku, a moja matka, žena v domácnosti, ma vychovali podľa kresťanských hodnôt a učenia Biblie. To ovplyvnilo moje svedectvo.

Od detstva som pravidelne chodil do kostola a nachádzal som inšpiráciu v Ježišovom učení, obeti a ukrižovaní. Bola to Ježišova láska, ktorá ma viedla, aby som sa dal do služieb Cirkvi. Hrozné podmienky, v akých sa nachádzajú kresťania v Pakistane, mnou otriasli. Spomínam si na jeden veľkonočný piatok, mal som vtedy trinásť rokov. V ten deň sa mi totiž vryla do pamäti kázeň o Ježišovej obeti za naše vykúpenie a spásu sveta. Napadlo mi, že by som mohol na jeho lásku odpovedať tak, že svoju lásku darujem svojim bratom a sestrám a budem v službách kresťanov, najmä tých, ktorí žijú v tejto moslimskej krajine a sú chudobní, prenasledovaní a v núdzi.

Ponúkali mi síce vysoké postavenia vo vláde, ale žiadali, aby som prestal bojovať. No ja som vždy odmietol, dokonca za tú cenu, že riskujem svoj život. Moja odpoveď bola vždy rovnaká: „Nie, ja chcem Ježišovi slúžiť ako bežný človek.“

Táto moja úcta k Ježišovi ma robí šťastným. Nechcem byť populárny, netúžim po mocenských postoch. Chcem mať miesto pri Ježišových nohách. Chcem, aby môj život, môj charakter a moje skutky hovorili za mňa, že nasledujem Ježiša Krista. Táto túžba je vo mne taká silná, že by som – v tomto mojom boji a snahe pomôcť tým, ktorí sú v Pakistane chudobní, v núdzi alebo sú ako kresťania prenasledovaní – bol poctený, keby Ježiš prijal obetu môjho života.

Chcem žiť pre Krista a pre neho chcem aj zomrieť. V tejto krajine nemám strach. Mnoho ráz ma chceli extrémisti zavraždiť, uväzniť; vyhrážali sa mi, moju rodinu prenasledovali a terorizovali. Ale ja hovorím, že kým budem žiť, až do môjho posledného dychu, stále budem slúžiť Ježišovi, chudobným a trpiacim, kresťanom a tým, čo sú v núdzi.

Som presvedčený, že kresťania, ktorí pomohli moslimom postihnutým zemetrasením v roku 2005, vybudovali mosty solidarity, lásky, pochopenia, spolupráce a tolerancie medzi oboma náboženstvami. Ak tieto snahy budú aj naďalej pokračovať, som presvedčený, že sa nám podarí zvíťaziť nad srdcami a zmýšľaním extrémistov. Dôjde k pozitívnej zmene: národy sa nebudú nenávidieť, nebudú vraždiť v mene náboženstva, ale budú sa mať v láske, budú nažívať v súlade, v tejto časti zeme budú budovať pokoj a vzájomné pochopenie.

Chcem vám povedať, že vo Svätom písme a v živote Pána Ježiša nachádzam mnoho inšpirácií. Čím viac čítam Starý a Nový zákon, teda Božie slovo, tým som silnejší a moje rozhodnutia sú pevnejšie. Keď uvažujem nad tým, že Kristus obetoval všetko, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna, aby nás vykúpil a spasil, pýtam sa, akým spôsobom môžem ja ísť kalvárskou cestou. Náš Pán povedal: ,Poď za mnou, vezmi svoj kríž a nasleduj ma.‘

Slová, ktoré mám najradšej vo Svätom písme, sú tieto: ,Bol som hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.‘ A tak, keď vidím chudobných, núdznych, trpiacich hladom alebo smädom, som presvedčený, že sa v nich stretávam s Ježišom. Preto sa im so svojimi kolegami usilujeme pomôcť a postarať sa o nich.

Som presvedčený, že tých, čo sú v núdzi, chudobných a siroty – bez ohľadu na ich vierovyznanie – treba v prvom rade prijímať ako ľudské bytosti. Myslím si, že tieto osoby sú súčasťou môjho tela v Kristovi, že sú prenasledovanou časťou Kristovho tela, ktorá je v núdzi. Ak my toto svoje poslanie dovedieme do úspešného konca, získame miesto pri Ježišových nohách a ja budem môcť hľadieť naňho bez hanby.

__________

¹ L'Osservatore Romano 7-8 marca 2011.

Zdroj: La Bussola Quotidiana

Preklad: Štefan Turanský, sdb