Nejak takto podobne si mnohí ľudia aj v dnešnej tolerantnej a demokratickej spoločnosti s radosťou povedia. Majú na to právo. Je demokracia a v mnohých svojich názoroch majú úplnú pravdu.

Možno sa to nezdá, ale kritika cirkvi zo strany či už ľudí alebo médií, je naozaj veľmi užitočná reflexia. Som presvedčený o tom, že naši kritici nás poznajú oveľa lepšie ako my sami, pretože my máme tendenciu sa vidieť v lepšom svetle a môžme veľmi ľahko sklznuť k tomu, že sa uspokojíme s tým, čo máme. O to platí všeobecne.

Na mieste je, ale otázka. Čo vedie ľudí ku kritike ? Je to kritika, ktorá očisťuje alebo je to kritika, ktorej hlavný účel je rýpať a nenávistne štekať?

Nič nie je dokonalé ani cirkev, aj keď mnohí katolíci si mylne myslia, že je. Vždy tu bolo, je a aj bude niečo, čo sa dá skritizovať, pretože chýb je naozaj dosť.

Lásku k cirkvi by som prirovnal k zamilovanosti. Chlapec sa zamiluje do dievčaťa. Platonicky. Je preňho dokonalá princezná. Dokázal by sa na ňu nekriticky pozerať aj desiatky rokov. Postupne sa spoznávajú a on spoznáva aj to, že nie je dokonalá. Má chyby a nedostatky ako každý z nás a je pred ním otázka ? Či ju akceptuje aj s jej chybami a nedostatkami alebo ju odmietne. Ak to bola naozaj láska, tak je takmer isté, že ju príjme a akceptuje, že každý máme chyby a je na nás ako s nimi bojujeme. Mnohokrát sa aj pohádajú a skritizujú ale navzájom vedia, že táto nebola mierená nenávisťou, ale úprimnou láskou a chcením len toho najlepšieho pre toho druhého.

Mnohí katolíci bohužiaľ ostávajú len na úrovni zamilovanosti. Zamilujú sa do cirkvi. Nevnímajú aj to, že má svoje chyby a nedostatky a mnohokrát nekriticky prijímajú všetko, čo im kto naservíruje. Nehľadajú. Nemožno im uprieť nič, len to, že len na tomto stupni ak zostanú stále to nie je láska ozajstná.

Opačný pol predstavujú ľudia, ktorým na slovo cirkev prebehne mráz po chrbte. Príčiny tohto stavu môžu byť všelijaké a jednou z príčin je určite aj to, že možno majú s cirkvou a s jej reprezentantmi nepríjemné skúsenosti. Je to smutný stav hoci často viditeľný aj u nás Slovensku. Títo ľudia sú znechutení dvojtvárnosťou, ktorú žijú tí, ktorí o sebe tvrdia, že sú kresťania. A plne týchto ľudí chápem. To sú tí, ktorí si cirkev a jej predstaviteľov predstavujú ako dokonalých ľudí, ktorí keď pochybia automaticky zdiskreditujú svoje presvedčenie.

Naozaj je to tak. Priznávam. My katolíci sme mnohokrát nedokonalí a veľmi slabo žijeme svoju vieru. Mnohokrát nevydávame svedectvo ale antisvedectvo, ktoré ľudí nie povzbudí ku konaniu dobra, ale utvrdí vo svojom odmietavom presvedčení.Viem, že takto nie sme príkladom pre našich bratov a sestry, ale snažíme sa. Mnohí.

Sú ľudia, ktorí nemajú radi cirkev. Prečo to možno ani sami nevedia. Proste ju nenávidia a najradšej by ju "sejmuli" pod čiernu zem. Kritika od takejto skupiny je pre mňa naozaj neprijateľná, pretože ich úmysel nie je niečo pozdvihnúť a očistiť od nánosov chýb, ale proste všetko skritizovať a najlepšie katolíkov. Mnohí sa v tom vyžívajú a ich "radosť" v tomto je neskonalá. Nie, táto kritika nie je konštruktívna a nie je tvorivá. Ďakujem pekne.

Nemyslím si, že byť katolíkom je jediná správna cesta. Každý človek je jedinečný a má svoj pohľad na tento svet. Rozličnosť je vec nádherná. Robí tento svet farebným a bol by som veľmi proti ak by bol čierno biely. Svet by bol ochudobnený keby tu spolu nežili katolíci, evanjelici, budhisti, ateisti či hinduisti. Som presvedčený o tom, že každý prináša do tohto sveta niečo nové a obohacujúce a odmietnuť to hneď len preto, že nálepka nám je nesympatická by bol hriech. Smrteľný.

Som katolík a mám rád svoju cirkev. Dokážem ju kritizovať a absolútne si nemyslím, že je dokonalá. Ani mne sa nepáči ak majetok a peniaze sú pre mnohých bližšie ako duše ľudí. Ani mne sa nepáči ak niekto nedokáže urobiť reflexiu a vziať zodpovednosť za kariéru v Štb. Ani mne sa nepáči, že mnohé praktiky by sa dali prirovnať k stredoveku. Ale na opačnej strane viem, že nie všetci sú takí. Viem, že katolícka cirkev je požehnaním a mnohým ľuďom pomohla či už materiálne a duchovne. Pretože cirkev to nie sú len biskupi a kňazi, ale aj my, obyčajní laici, babičky, bezdomovci, chorí a utrápení. Aj my sme cirkev a sme na ňu hrdí. Sme hrdí na to, že sme jej členmi. Sme hrdí na to, čo všetko dokázala, ale zároveň sa hanbíme za jej chyby a musíme urobiť všetko preto, aby tieto chyby sa stali hudbou minulosti. Ale v prvom rade by mal asi každý začať sám od seba. Ak sa zmeníme my, členovia, zmení sa i cirkev. Samozrejme k lepšiemu.