Modlitba a normálny život?! (Vojtěch Kodet)
Čo by ste odporučili človekovi, ktorý sa chce začať modliť, a nevie ako na to?
Hlavne musí nejako začať a nie o tom iba hovoriť, alebo si o tom niečo čítať. Modlitba začína túžbou po blízkosti toho, ktorý ma miluje. Modliť sa učíme modlením. Potom by som mu poradil, aby prosil Ježiša, aby ho naučil modliť sa a dal mu k tomu dar Ducha Svätého. Ako jednu z foriem by som mu odporučil, aby si čítal evanjeliá a vlastnými slovami sa nad nimi snažil s Pánom hovoriť, vyjadriť to, čo ho ťaží, čo ho napadne.
Aké vidíte úskalia alebo nebezpečie v modlitebnom živote? Môže byť modlitba aj zlá?
Jednou z najväčších prekážok je oddeliť modlitbu od lásky. Modlitba sa ľahko stane zlou, keď bude točením sa okolo nás samých, a tak bude prejavom našej pýchy a samoľúbosti viac, než prejavom lásky. Zlé je tiež, keď sa stane iba formálnym splnením nejakej domnelej kresťanskej povinnosti.
Z 24.4.2015: Majme v pamäti naše životné stretnutie s Ježišom
„On nikdy nezabúda, ale my zabúdame na stretnutie s Ježišom. A toto by mohla byť celkom pekná domáca úloha – zaspomínať si: ‚Kedy som cítil Pána skutočne blízko pri mne? Kedy som pocítil, že by som mal zmeniť svoj život, alebo byť lepším, alebo odpustiť nejakej osobe? Kedy som počul, že Pán ma o niečo žiada? Kedy som sa stretol s Pánom?‘ Pretože naša viera je stretnutím s Ježišom. Toto je základ viery: stretol som sa dnes, tak ako Šavol, s Ježišom.“
Pýtajme sa úprimne, pokračuje Svätý Otec František: „Kedy si mi ty povedal niečo, čo zmenilo môj život alebo si ma pozval urobiť onen životný krok vpred?“
Svätý Otec v rannej homílii: Kresťanská pokora nie je masochizmom, ale láskou
„Dať tomu potrebný čas. To nám pomôže, keď máme zlé myšlienky proti iným, zlé pocity, keď máme antipatiu, nenávisť. Nenechajme ich rásť, zastavme sa, dajme tomu nejaký čas. Čas dáva veci do súladu a pomáha nám vidieť veci správne. Ale ak budeš reagovať vo chvíli hnevu, určite budeš nespravodlivý. Budeš zaujatý. A narobí to zle aj tebe samému. Toto je jedna rada: čas, čas vo chvíli pokušenia.“
Svätý Otec v rannej homílii: Cirkev má hovoriť slobodne a s odvahou
„A táto odvaha ohlasovania je tým, čo nás odlišuje od jednoduchého prozelytizmu, obracania na vieru. My nerobíme reklamu, hovorí nám Ježiš Kristus, aby sme mali viac ‚členov‘ v našej ‚duchovnej spoločnosti‘. To nepotrebujeme. To neprináša úžitok, nie je to kresťanské. To, čo kresťan robí, je odvážne ohlasovanie. A ohlasovanie Ježiša Krista vzbudzuje skrze Ducha Svätého tento úžas, ktorý nás podnecuje ísť ďalej.“
Pravým protagonistom toho všetkého je teda Duch Svätý, zopakoval pápež a pokračoval, že keď Ježiš hovorí o „novom narodení“, dáva nám poznať, že je to „Duch Svätý, ktorý nás mení, ktorý veje odkiaľ chce, ako vietor, a my počujeme jeho hlas“. A „jedine Duch je schopný zmeniť náš postoj“, „zmeniť príbeh nášho života, zmeniť našu príslušnosť.
Pápež František odovzdal Cirkvi bulu ohlásenia Svätého roka milosrdenstva
Všetkým, ktorí budú čítať tento list milosť, milosrdenstvo a pokoj.
...
2. Vždy potrebujeme kontemplovať tajomstvo milosrdenstva. Je prameňom radosti, vyrovnanosti a pokoja. Je podmienkou našej spásy. Milosrdenstvo je slovo, ktoré zjavuje tajomstvo Najsvätejšej Trojice. Milosrdenstvo je definitívny a najvyšší čin, ktorým nám Boh prichádza v ústrety. Milosrdenstvo je najzákladnejší zákon, ktorý prebýva v srdci každého človeka, keď s úprimným pohľadom hľadí na brata, ktorého stretáva na ceste života. Milosrdenstvo je cesta, ktorá spája Boha a človeka, pretože otvára srdce nádeji, že sme navždy milovaní napriek ohraničeniu nášho hriechu.
3. Sú chvíle, v ktorých sme ešte mocnejšie povolaní, aby sme upreli svoj pohľad na milosrdenstvo, aby sme sa aj my sami stali účinným znamením Otcovho pôsobenia. Preto som vyhlásil Mimoriadne jubileum milosrdenstva ako milostivý čas pre Cirkev, aby sa stalo svedectvo veriacich silnejším a účinnejším.
Veľkonočné posolstvo pápeža Františka Urbi et Orbi
Ježiš Kristus vstal z mŕtvych! Láska porazila nenávisť, život zvíťazil nad smrťou, svetlo rozohnalo temnoty!
Ježiš Kristus sa z lásky k nám vyzliekol zo svojej božej slávy, zriekol sa seba samého, prijal podobu sluhu a ponížil sa až po smrť, a to smrť na kríži. Preto ho Boh povýšil a urobil ho Pánom celého vesmíru. Ježiš je Pán!
P. Raniero Cantalamessa na Veľký piatok
Nám však dnes nie je dovolené, aby sme obviňovali. Zradili by sme tým tajomstvo, ktoré slávime. Ježiš zomrel zvolajúc: «Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia» (Lk 23,34). Táto modlitba nebola jednoducho zašepkaná okrajom perí, ale vykríknutá, aby ju bolo dobre počuť. Dokonca, nie je ani modlitbou, je dôraznou žiadosťou, vyslovenou s autoritou, ktorá pochádza z toho, že je Synom: «Otče, odpusť im!». A pretože on sám povedal, že Otec vypočuje každú jeho modlitbu (Jn 11,42), treba nám veriť, že vypočul aj túto jeho poslednú modlitbu z kríža, a teda, Kristovým katom Boh odpustil (samozrejme, že nie bez toho, aby to najprv oľutovali) a sú s ním v raji, aby naveky svedčili o tom, kam až dokázala zájsť Božia láska .
Nevedomosť sa dala priznať výlučne vojakom. No Ježišova modlitba sa neobmedzuje iba na nich. Božská veľkosť jeho odpustenia spočíva v tom, že sa ponúka aj svojim najurputnejším nepriateľom. Práve voči nim uplatňuje ospravedlnenie nevedomosti. Aj keď konali ľstivo a zlomyseľne, v skutočnosti nevedeli, čo robili, nemali v úmysle pribiť na kríž človeka, ktorý bol naozaj Mesiáš a Boží Syn! Namiesto toho, aby obviňoval svojich protivníkov, alebo aby namiesto odpustenia žiadal od nebeského Otca pomstu, on ich obhajuje.
- « prvá
- ‹ predchádzajúca
- …
- 58
- 59
- 60
- 61
- 62
- 63
- 64
- 65
- 66
- …
- nasledujúca ›
- posledná »