Otázky a odpovede

Ak máte nejaké otázky týkajúce sa liturgiky, možete ich posielať na adresu liturgika (at) gmail.com, pričom namiesto (at) uveďte zavináč. Vybrané odpovede na otázky budú uverejnené na tejto stránke.


4. 1. 2019
Dubium: Ako je to so zvonením zvončekom počas premenenia? Má sa zvoniť, alebo nie?

Resp.: Podľa zvyku.

Zvonenie pred a počas pozdvihovania je upravené v smerniciach Rímskeho misála: "Krátko pred premenením posluhujúci podľa potreby zvončekom upozorní veriacich. Podľa miestnych zvykov možno zazvoniť pri obidvoch pozdvihovaniach." (VSRM, č. 150) Na Slovensku Konferencia biskupov stanovila, že zvoniť sa má pred epikézou, čo je zároveň pokynom, aby si veriaci kľakli. Pre zvonenie počas pozdvihovania Konferencia biskupov nevydala podrobné predpisy, preto treba zachovať zvyk, ktorý pretrváva v danej farnosti. Počas premenenia sa malým zvončekom nezvoní, ale môže sa zvoniť zvonom v sanktusníku.


8. 7. 2018
Dubium: Je možné kríž starého oltára v presbytériu považovať aj za kríž nového oltára? Splní sa tým požiadavka mať na oltári na ktorom sa celebruje, alebo v jeho blízkosti, kríž?

Resp.: Nie.

V zásade platí, že každý oltár má svoju výbavu. Nemôže sa v kostole zariadiť jeden oltár (s plachtami, krížom a svietnikmi) a potom povedať, že ostatné oltáre sú v blízkosti. Bod 117 IGMR požaduje "super altare vel circa ipsum" (podobne aj bod 308 "super altare vel prope ipsum") je teda nutné, aby kríž tvoril s oltárom celok, výrazy "circa" a "prope" to jednoznačne požadujú. Kríž na starom oltári síce tvorí s oltárom celok, ale s iným oltárom. Ak sa v kostole staval nový oltár, bolo to s najväčšou pravdepodobnosťou preto, že starý oltár bol príliš ďaleko a veriacim bolo obtiažne sledovať čo sa tam deje, inak by nový oltár stratil opodstatnenie a nebolo ho treba stavať.


8. 5. 2018
Dubium: Koľko lopatiek by mal mať biret, ktorý nosia miništranti?

Pre birety miništrantov platia rovnaké zásady, ako pre birety klerikov. Viac informácií v článku: Používanie biretu v obnovenej liturgii.


8. 5. 2018
Dubium: Môžu miništranti nosiť biret aj pri iných príležitostiach ako je pohreb?

Resp.: Áno.

Miništranti môžu (aj na základe zvyku na Slovensku, aj z dôvodu, že neexistuje predpis, ktorý by to zakazoval) používať biret tak, ako aj ostatní posluhujúci, pričom treba zachovať zásadu dobrovoľnosti, teda nikoho neslobodno k používaniu biretu nútiť, ani to nikomu neslobodno zakazovať.


1. 4. 2018
Dubium: Ako správne prednášať pašie?

Viacerí sa na nás v ostatných dňoch obrátili s otázkami ohľadne správneho prednesu pašií. Na väčšinu týchto otázok, odpovedá úvod liturgickej kniy "Passio Domini nostri Iesu Christi", ktorá bola vydaná vo Vatikáne v r. 1989.
Preklad týchto inštrukcií uvádzame v osobitnom článku:
Ako správne prednášať pašie?


13. 12. 2017
Dubium: Môže sa spájať návšteva Miluláša a program pre deti so sv. omšou?

Resp.: Nie.

So sv. omšou sa môžu spájať iba tie liturgické úkony, pre ktoré je výslovne dovolené spojenie s omšou. Teda vidíme, že ani všetky liturgické úkony sa s omšou spájať nemôžu. Napríklad sv. spoveď s individuálnym vyznaním a rozhrešením, hoci je sviatosťou, sa nesmie spájať s omšou. Úkony, ktoré nie sú liturgické sa s omšou spájať nemôžu. Pobožnosti sa v obnovenej liturgii taktiež s omšou nespájajú, môžu však nasledovať hneď po omši.


6. 12. 2017
Dubium: Kto počas svätej omše otáča stránky Rímskeho misála, ktorý je na oltári?

Resp.: Posluhujúci.

Podľa Caeremoniale Episcoporum je týmto posluhujúcim diakon, ak chýba tak akolyta a ak chýba aj ten, miništrant.


3. 11. 2017
Dubium: Je na 2.11. teda na Spomienku na všetkých verných zosnulých zakázané ozdobovať oltár kvetmi?

Resp.: Áno.

Na Spomienku na všetkých verných zosnulých 2.11. sa oltár kvetmi neozdobuje, tento predpis sa nachádza v Caeremoniale Episcoporum, bod 397, Caeremoniale zatiaľ nemá oficiálny preklad do slovenčiny a ani v našich pracovných prekladoch na christ-nete sa táto časť nenachádza.

Predpis o nezdobení oltára kvetmi pri pohrebných omšiach sa nachádza v Caeremoniale Episcoporum, bod 824.

Všeobecný predpis o zdobení a nezdobení oltára kvetmi v ostatných obdobiach sa nachádza vo Všeobecných smerniciach Rímskeho misála, bod 305.


10. 4. 2017
Dubium: Môže celé spoločenstvo počas pašií sedieť?

Resp.: Nie.

Pašie sú riadnym ohlasovaním evanjelia, aj keď ich prednášajú (pre nedostatok riadnych služobníkov) laici. Prednesu evanjelia vzdávame úctu tým že stojíme, a že sa každý otočí k tomu, ktorý evanjelium prednáša (na toto sa často zabúda). Chorí a slabí pre pokročilý vek si môžu sadnúť (ako aj v iných častiach omše), ale nedá sa automaticky predpokladať, že všetci členovia sláviaceho spoločenstva sú slabí alebo chorí. Ani kňaz nemôže udeliť výnimku z tohto predpisu a dovoliť spoločenstvu, aby všetci sedeli (aby sa vyhovelo pohodliu).


3. 4. 2017
Dubium: Náš zvyk (na Slovensku) zahaľovať kríže a obrazy na 5. pôstnu nedeľu, sa dotýka všetkých krížov? či sú z toho "vyňaté" niektoré? (napr. procesiový).

Resp.: Áno ad primum, Nie ad secundum.

Rímsky misál pred piatou pôstnou nedeľou má predpis: "Ak biskupská konferencia uzná za dobré, môže sa aj naďalej zachovávať zvyk zahaľovať kríže a obrazy v kostole. Kríže zostanú zahalené až do konca Slávenia utrpenia a smrti Pána na Veľký piatok a obrazy až do začiatku Veľkonočnej vigílie." Tento predpis teda hovorí o tom, čo sa zahaľuje a o tom ako dlho. Predmetom sú kríže v kostole. Interpretácia predmetu sú tie kríže, ktoré sa používajú pri slávení liturgie, pričom nemusia byť nevyhnutne iba v kostole, ale kdekoľvek, kde sa slávi liturgia. Doba, počas ktorej "zostanú" zahalené, začína buď od piatej pôstnej nedele (u nás) alebo od skončenia slávenia večernej omše na Zelený štvrtok (v celej Cirkvi). Výnimky nie sú uvedené.
Nezahalený kríž sa spomína v liturgickej knihe: „Ordo hebdomadæ sanctæ instauratus“ z r. 1956, ale táto kniha už neplatí, lebo bola nahradená Rímskym misálom Pavla VI z r. 1970. To čo podľa súčasných liturgických kníh platí, je vyššie spomínaný predpis ktorý hovorí že kríže zostanú zahalené. Niektorých mýli liturgická pomôcka "Kvetná nedeľa a Veľkonočné trojdnie" (Nitra 1998), ktorá nesprávne uvádza: "Za ním ide prisluhujúci s ozdobeným nezahaleným krížom, ..." (n. 9, p. 30). Slovo nezahalený neobsahuje Rímsky misál (ani latinský, ani slovenský), teda nie je tu napísané „nezahalený“, ale ozdobený.

Ak sa takýto nezahalený procesiový kríž postaví k oltáru, na ktorom sa celebruje, je to priamym porušením platného liturgického predpisu. Ak sa pri slávení liturgie používa (na Slovensku) nezahalený kríž, je to porušenie platného liturgického predpisu.
Viac k zahaľovaniu krížov: [pdf] (Liturgia 3/2000, s. 299)


24. 10. 2016
Dubium: Môže kňaz bez vážnej príčiny odoprieť pohrebný obrad podľa prvého typu, ak oň pozostalí žiadajú?

(Pôvodná otázka, voľne formulovaná, znela: známa požiadala farára, aby zádušná omša bola s rakvou v kostole, s čím on nesúhlasil, hoci pohreb ako taký neodoprel. Iný kňaz povedal, že sa tak postupuje v prípade kňaza, ale nie veriaceho laika.)

Resp.: Nie.

Katolík má právo na liturgiu podľa vlastného obradu (Cf. CIC, can. 213 a 214). Čo je Rímsky obrad, to stanovujú liturgické knihy, v tomto prípade liturgická kniha "Ordo exequiarum", 1969, ktorá bola preložená a oficiálne vydaná v slovenskej jazykovej mutácii aj s úpravami pre Slovensko r. 1976, pod názvom "Pohrebné obrady". Tam sa v bode 23 píše: "Kňaz má uvážiť rozličné a rozdielne okolnosti, prihliadať na priania rodiny zosnulého i spoločenstva veriacich a ochotne používať možnosti, ktoré mu poskytuje pohrebný obrad." V tej istej knihe je opísaný prvý typ pohrebu, ktorý ráta s troma zastaveniami, teda v dome zosnulého, v kostole a pri hrobe. Tento typ sa označuje ako "typický" a treba mu dať prednosť, nakoľko je to typ najviac vlastný Rímskemu obradu. Iba ak sa inak nedá, možno tento spôsob prispôsobiť (napríklad veriaci sa sami bez klerika pomodlia modlitby v dome zosnulého a pri hrobe), alebo sa použije iný spôsob pohrebu (na Slovensku druhý, alebo tretí typ). Ak sa prvý spôsob môže používať pri pohrebe kňaza, znamená to, že nie sú vážne príčiny, ktoré by tomu bránili, a môže sa tak urobiť aj v prípade laika, ak o to pozostalí žiadajú, ba dokonca aj keď nežiadajú, mal by tento prvý typ byť prvou voľbou. Akékoľvek iné zvyky, hoci zaužívané, možno síce brať do úvahy, ale nemožno ich pokladať za normu, ktorá by nejak zaväzovala.


18.9. 2016
Dubium: Je vhodné používať tzv. mariánske hostie?




Resp.: Nie.

Už od starokresťanských čias je zvykom vtláčať do chlebov, ktoré sú určené na slávenie Eucharistie pečať, ktorá označuje budúce určenie tohto chleba. Motívom tejto pečate sú rôzne symboly, ktoré odkazujú na Krista a jeho spásnu obetu, ako napr. kríž, ryba, baránok, IHS, XP a pod. Ani vo východných liturgiách, kde sa prosfora naľavo od Baránka označuje "presvätej Bohorodičky" ani táto jedna prosfora nemá pečať, ktorá by niesla mariánske motívy. V západných liturgiách to nikdy nebolo zvykom a nedávalo by to ani zmysel. Hoci Mária mala výnimočnú účasť na vykúpení, bez jej Syna by sa vykúpenie neuskutočnilo, preto je vonkoncom nevhodné umiestňovať na hostie mariánske motívy. Okrem toho nie je celkom vhodné používať hostie s motívmi kalicha, hostie a monštrancie, ktoré sú vlastne len znakom znaku a preto nie vhodné.


18.9. 2016
Dubium: Je dovolené na Zelený štvrtok preniesť tesne pred večernou omšou Sviatosť do iného svätostánku v kostole? Je vhodné už pred slávením Veľkonočného trojdnia konsekrovať hostie "do zásoby"?

Resp.: Ad primum: Nie, ad secundum: Nie.

Tak Obežník o príprave a slávení Veľkonočnách sviatkov, ako aj Rímsky misál požadujú, aby bol svätostánok pred večernou omšou prázdny. Toto "vyprázdňovanie" kostola, ktoré sa deje od začiatku pôstu a potom ešte intenzívnejšie od Piatej pôstnej nedele a najintenzívnejšie vo Veľkonočnom trojdní má svoj liturgický význam a bolo by na veľkú škodu ho zanedbať. Veci sa v kostole "strácajú" aby sa postupne pri slávení Veľkonočného trojdnia nanovo "objavili" (napr. voda vo sväteničkách, kríž, Eucharistia (tu nejde o vec, ale o osobu), veľkonočná svieca, kvety, zvuk hudobných nástrojov...). Pri poslednej omši pred Zeleným štvrtkom by sa mala minúť celá zásoba hostií v svätostánku. Iba pripomenieme zásadu, že zásoba v svätostánku sa necháva pre prijímanie chorých a tých veriacich, ktorí nemôžu prijímať v omši, až druhotným významom je adorácia mimo omše. Zásoba v svätostánku nie je určená na rozdávanie v iných omšiach, v každej omši sa má konekrovať dostatočné množstvo hostií pre príjímanie veriaich v tej istej omši. Zásoba v svätostánku teda má byť umiernená. Smerom k Zelnému štvrtku ju treba redukovať na minimum a hostie, ktoré po poslednej omši zostanú treba skonzumovať. Ak sa predpokladá potreba udeliť viatikum (iba vo farských alebo veľmi vzdialených kostoloch), odloží sa zopár hostií do burzy alebo inej nádoby na prinášanie viatika a táto sa zanesie na vhodné miesto mimo kostola. Týmto miestom býva kaplnka mimo kostola, alebo farská budova, alebo iné vhodné miesto mimo kostola. Tam sa Sviatosť uloží do svätostánku, alebo schránky a zapáli sa tam večné svetlo. Sviatosť sa neprenáša do iného svätostánku v kostole, tým by sa úplne zmaril znak, že Sviatosť sa "rodí" práve pri slávení poslednej večere. Nie je možné použiť svätostánok, ktorý je v kaplnke určenej na poklonu veriacich po slávení večernej omše na uloženie hostií, ktoré boli konsekrované v pedchádzajúcich omšiach. Predpis misála o svätostánku (singulár) sa vzťahuje aj na iné svätostánky, ak by v kostole boli, misál totiž predpokladá v kostole iba jeden svätostánok (ako je vo Všeobecných smerniciach Rímskeho misála). Aby sa zachoval zmysel tohto znaku a využil sa, veriaci majú prichádzať pred slávením večernej omše do kostola už "bez Eucharistie" vo svätostánku, teda prenesienie tých hostií, ktoré museli ostať pre viatikum, treba vykonať ešte predtým, než veriaci začnú prichádzať na večernú omšu. Možno to vykonať aj po poslednej omši pred Zeleným štvrtkom. V omši Pánovej večere sa konsekrujú hostie pre prijímanie v omši a na nasledujúci deň. Tiež ich treba konsekrovať umiernene, aby ich po slávení utrpenia a smrti Pána na Veľký piatok neostalo veľa. Hostie, ktoré ostanú po slávení utrpenia a smrti Pána na Veľký piatok, sa v Rímskom obrade tiež odnesú na miesto mimo kostola, u nás sa na základe zvyku prenášajú do svätostánku v Božom hrobe. Nič však neprekáža tomu, aby sa aj tieto odniesli mimo kostola a do Božieho hrobu sa zaniesla iba veľká hostia v monštrancii, ktorá sa po skončení poklony v Božom hrobe tiež prenesie na miesto mimo kostola a kostol tak ostane znova bez Eucharistie.


18.9. 2016
Dubium: Môže biskup prikázať, aby sa na oltári postavenom podľa nových liturgických noriem celebrovalo iba "versus populum"?

Resp.: Nie.

Liturgické normy pri stavbe nového oltára predovšetkým požadujú, aby sa dal obchádzať, až potom žiadajú, aby sa na ňom dala sláviť eucharistia "versus populum". Toto postavenie kňaza je iba možnosť, nie povinnosť, takže aj pri oltári postavenom podľa nových noriem sa môže celebrovať versus orientem. Misál túto možnosť má a biskup nemá kompetenciu toto usporiadanie noriem misála meniť.


18.9. 2016
Dubium: Môže biskup prikázať kňazovi, aby celebroval iba z jednej strany oltára? (buď len "versus populum", alebo len versus orientem)

Resp.: Nie.

Rímsky misál (tak starý z r. 1962 a aj misále pred ním, ako aj nový z r. 1970 a ďalšie vydania po ňom) pripúšťajú postavenie kňaza pri oltári oboma spôsobmi. Biskup má povinnosť usmerňovať lituriu podľa liturgických pravidiel a podľa noriem práva. Meniť liturgické predpisy misála mu teda právo nedáva a musí ponechať na kňazovi, aby používal misál v celej jeho bohatosti.


4. 8. 2016
Dubium: Môže sa pri pohrebnej liturgii žalm z liturgie slova nahrádzať inými spevmi, napr. z JKS?

Resp.: Nie.

Hoci slovenské vydanie pohrebných obradov (staré platné vydanie, n. 45, p. 47, nové vydanie n. 56*, p. 79) uvádza: "u nás možno spievať schválené piesne z JKS", toto dovolenie sa vzťahuje na ostatné spevy Rímskeho, alebo Jednoduchého graduála, teda introit, ofertórium, komúnio a postkomúnio, ale nie na responzóriový žalm, ktorý sa nikdy nesmie nahrádzať inými spevmi.


16. 3. 2016
Dubium: Kde sa majú spievať či čítať pašie? Môžu sa prednášať tak, že jeden stojí pri ambone, druhý pri oltári a tretí pri sedese?

Resp.: Ad primum: pri ambone, ad secundum: Nie.

Ambona má byť postavená tak, aby z nej mohli prednášať Božie slovo aj traja služobníci (Cf. Všeobecné smernice lekcionára, n. 34) v našich kostoloch sa na tento predpis často zabúda. V takom prípade sa ostatní dvaja postavia vedľa ambony, nie k oltáru alebo sedesu. Usporiadanie miest v liturgickom priestore neurčujú mikrofóny, ale podľa predpísaného usporiadania sa mikrofóny pripravia, alebo podľa potreby prenesú. Sedes nie je miesto, určené na ohlasovanie Božieho slova. Od oltára sa pašie môžu prednášať iba vo vetus ordo.
Viac informácií k tejto téme uvádzame v osobitnom článku:
Ako správne prednášať pašie?


16. 2. 2016
Dubium: Aká farba sa má používať pri pobožnosti krížovej cesty?

Pri pobožnostiach sa môžu používať liturgické rúcha. Ich farba sa riadi zvykom, liturgickým obdobím, alebo osobitným charakterom pobožnosti. Tradičným obdobím pre konanie krížovej cesty je pôstne obdobie, preto bola zvolená fialová farba, ktorá je pre túto pobožnosť na Slovensku považovaná za zvyk (cf. Modlitebník, SSV Trnava 1943, p. 61, alebo Nábožné výlevy, SSV Trnava 1945, p, 409). Ak sa však koná pobožnosť krížovej cesty na Veľký piatok, používa sa farba červená. Pri púťach do Jeruzalema sa veriaci často stretávajú s tamojšou praxou, že sa používa červená farba, nakoľko sa tam konajú krížové cesty často aj mimo pôstneho obdobia. Červená farba je vhodnou alternatívou k fialovej na sviatky Pána, ktoré sú spojené so spomienkou na jeho umučenie (Veľký piatok, Povýšenie sv. Kríža, alebo, kde se koná, Nájdenie sv. Kríža). Inak je stále vhodné používať fialovú, pretože krížová cesta nie je len rozjímaním o Pánovom umučení, ale aj o jeho vzťahu k našej spáse a hriechu človeka. Plodom tohto rozjímania je ľútosť nad hriechmi a pokánie, pre ktoré je vlastnou farbou fialová a nie červená.


21. 9. 2015
Dubium: Existuje nejaký dokument, ktorý by na Slovensku povoľoval používať modrú liturgickú farbu?

Resp.: Nie.

Na Slovensku takýto dokument vydaný nebol, teda platia liturgické farby tak, ako sú v Rímskej liturgii, teda:

Biela pre Veľkonočné a Vianočné obdobie, sviatky a spomienky Pána, Panny Márie a svätých, ktoré nie sú spojené so spomienkou o ich umučení, pri omšiach spojených s vysluhovaním niektorých sviatostí a svätenín. Pri zádušnej liturgii za deti sa smie použiť miesto čiernej alebo fialovej.

Červená na sviatky Pána, ktoré sú spojené so spomienkou na jeho umučenie a na sviatky mučeníkov, okrem toho na nedeľu Zoslania Ducha Svätého a pri votívnych omšiach o Duchu Svätom.

Zelená v období "cez rok".

Fialová v advente a pôste, okrem toho sa smie použiť pri omšiach za zosnulých a to v tom prípade, ak sa s ohľadom na zosnulých nevidí vhodné použiť čiernu.

Čierna Pri sláveniach za zosnulých. Čierna farba je stále riadnou liturgickou farbou Rímskej liturgie. Dovolenie používať pri zádušnej liturgii inú farbu, bolo dané hlavne kvôli kultúram, ktoré čiernu farbu považujú za sviatočnú a majú iné pohrebné farby. Je nevhodné používať fialovú farbu tam, kde pozostalí prídu na slávenie v čiernom.

Ružová na nedeľu "Laetare" (IV pôstna) a nedeľu "Gaudete" (III adventná).

Zlatá smie nahradiť všetky liturgické farby, okrem čiernej a fialovej (podľa mienky niektorých nemôže nahradiť ani ružovú).

Strieborná smie nahradiť bielu (podľa mienky niektorých i ružovú).

Pozn.: Inštrukcia Redemptionis sacramentum (n. 127) kladie na rovnakú úroveň zlatú i striebornú farbu. Z dikcie tejto normy by teda vyplývalo, že strieborná sa môže používať vo všetkých prípadoch, keď aj zlatá. Nie je však jasné, či úmyslom zákonodarcu bolo rozšíriť používanie striebornej, alebo len potvrdiť platný zvyk používania týchto dvoch farieb.

Modrá farba sa zvykne používať ako doplnok liturgických odevov pre mariánske slávenia, ale je iba doplnkom bieleho liturgického rúcha. Vo východných obradoch existuje aj modrá liturgická farba, nie však v Rímskom.


21. 9. 2015
Dubium: Môže sa latinčina používať aj pri riadnych sláveniah podľa nových liturgických kníh, teda okrem mimoriadnej formy?

Resp.: Áno.

Je smutné, že túto otázku čím ďalej tým častejšie kladú nielen laici, ale i kňazi. Latinčina je vlastným jazykom Rímskej liturgie (Rímska liturgia sa niekedy nazýva aj Latinská liturgia). Druhý vatikánsky koncil hovorí v Konštitúcii o posv. liturgii: Používanie latinského jazyka nech sa zachová v latinských obradoch [...] (SC, n. 36, §1). Tu sa latinskými obradmi myslia najmä Rímsky a Ambroziánsky rítus. Nesmieme zabúdať, že obnovená liturgia je obnovená najmä podľa zásad daných Druhým vatikánskym kocilom, práve v tejto konštitúcii. Latinčina teda ostáva prvou voľbou a iba ak je to dovolené podľa iných noriem, môžu sa používať aj iné jazyky. Kto by však tvrdil, že sa môžu používať iba iné jazyky a nie latinčina, priamo by tým protirečil konštitúcii o posv. liturgii.


18. 9. 2015
Dubium: Pri incenzácii oltára, ak nie je prítomný diakon, sprevádzajú kňaza koncelebrujúci kňazi?

Resp.: Nie.

Pri plnej asistencii asistuje pri incenzácii diakon (ak sú viacerí diakoni, tak dvaja z nich), pri asistencii jedného diakona sa asistencia iným služobníkom nedopĺňa, asistuje vtedy len jeden diakon. Ak však chýba diakon, zastupuje ho v tejto úlohe riadny akolyta (IGMR, n. 190) a podľa n. 98 IGMR je povinný to vykonať on sám a podľa CE n. 27 je povinný svoje úlohy vykonávať aj vtedy, keď sú prítomní služobníci vyššieho rádu (v tomto prípade presbyteri).
Pri omši ktorú slávi biskup, alebo pri koncelebrovaných omšiach, ak nie sú prítomní diakoni, niektoré ich úlohy majú vykonávať koncelebranti, alebo iní kňazi (CE, n. 22), tu však ide skôr o úlohy vyplývajúce z posv. rádu, napr. čítanie evanjelia, nie o služby, v ktorých môže diakona zastúpiť akolyta alebo lektor.
Miništrant prichádza do úvahy iba vtedy, keď akolyta chýba, alebo je hatený. V n. 100 IGMR je uvedené, že ak chýba akolyta, jeho služby vykonávajú iní laici. Enumerácia úloh, ktoré vykonávajú, je len ilustratívna, nejde o taxatívnu enumeráciu (napríklad tam chýba služba librifera, ktorú akolyta bežne vykonáva, ale, ak chýba, bežne ju vykonáva miništrant).
Obsah služby diakona pri incenzácii však nie je dnes stanovený. Kedysi spočíval vo vedení kňaza a v nadvihovaní ornátu, aby mohol kňaz pohodlne incenzovať. V dávnej minulosti išlo o dôležitú službu, lebo niektoré ornáty boli veľmi ťažké a kňaz mal v nich veľmi obmedzený pohyb, postupne sa však zdobenie ornátov umiernilo, takže v období pred Druhým vatikánskym koncilom už išlo iba o gesto a nie o skutočné nadvihovanie ornátu. Toto gesto však nebolo predpísané, iba to, že ho sprevádzajú. V duchu zásad obnovenej liturgie a vzhľadom k vyššie uvedenému, by nebolo chybou, keby v neprítomnosti diakona aj akolytu kňaza nesprevádzal nikto a kňaz by incenzáciu vykonal sám.


21. 5. 2015
Dubium: Býva zvykom, že ak je v kostole socha alebo oltár svätého, ktorý má v ten deň spomienku, hoci je omša na hlavnom oltári, pri soche sa zapáli jedna-dve sviečky. Je takýto zvyk v súlade s liturgickými predpismi?

Resp.: Áno.

Zapaľovanie sviec, alebo osobitných ojeových lámp je starobylým zvykom, ktorý nebol zrušený, len je na niektorých miestach zanedbávaný. Zapaľovať svetlá pred obrazmi alebo sochami svätých je však zakázané od večernej omše na Zelený štvrtok, až do Veľkonočnej vigílie. Aj v čase, keď sú obrazy a sochy zahalené, sa tieto svetlá nezapaľujú (napríklad u nás, už od Piatej pôstnej nedele). Inak je zapaľovanie dovolené, vhodnými príležitosťami sú sviatky daných svätých, ich spomienka v martyrológiu (nemusí byť vždy zhodná so sviatkom) výročie nejakej udalosti, ktorá má súvis s daným svätým (mučenícka smrť, narodenie, beatifikácia, zázrak preukázaný miestnej komunite a pod.)


21. 5. 2015
Dubium: Môže diecézny biskup celebrovať štáciovú omšu na území inej diecézy?

Resp.: Nie.

Ak biskup celebruje omšu mimo svojho územia, aj keď celebruje omšu pre vlastných veriacich (napríklad pútnikov), platia normy dané v stati Caeremoniale Episcoporum "iné omše, ktoré slávi biskup".


21. 5. 2015
Dubium: Môže pomocný biskup celebrovať štáciovú omšu?

Resp.: Nie.

Pomocný biskup sa ako celebrant štáciovej omše neuvádza. Pre pomocného biskupa platia normy dané v stati Caeremoniale Episcoporum "iné omše, ktoré slávi biskup".


21. 5. 2015
Dubium: Ak biskup necelebruje štáciovú omšu, má byť tiež sedem oltárnych sviec?

Resp.: Áno.

Pri akejkoľvek omši, ktorú slávi diecézny biskup za účasti ľudu na svojom území, má byť na oltári alebo okolo neho sedem sviec. Ak z nejakého dôvodu diecézny biskup sám necelebruje, ale je len prítomný na slávení omše v chórovom odeve ako pastier stáda, tiež sa na oltári zapaľuje sedem sviec. Pri omšiach bez účasti ľudu (napríklad v súkromnej kaplnke biskupa) sa zvyčajne zapaľujú dve, štyri, alebo niekedy aj šesť sviec, ale môže ich byť aj sedem. Liturgické knihy nikde neuvádzajú počet tri, alebo päť.


21. 5. 2015
Dubium: Považuje sa nedeľná omša v katedrále (ak celebruje biskup) vždy za štáciovú?

Resp.: Nie.

Bod 120 Caeremoniale Episcoporum uvádza v ktoré dni sa predovšetkým má sláviť omša štáciovým spôsobom. Uvádza niekoľko príkladov, ale nedele v nich neuvádza. Z uvedeného vyplýva, že nedeľná omša v katedrále, pod predsedníctvom biskupa môže byť (chvályhodne), ale aj nemusí byť slávená ako štáciová. Ak nie je slávená štáciovým spôsobom, slávi sa podľa state "iné omše, ktoré slávi biskup".


25. 4. 2015
Dubium: Môžu sa počas Veľkonočného obdobia, keď je paškál umiestnený pri ambóne prinášať sviece na evanjelium?

Resp.: Áno.

Misál uvádza iba k Veľkonočnej vigílii: "Sacerdos, more solito, imponit incensum et diacono benedicit. Ad Evangelium non portantur luminaria, sed tantum incensum." (Missle Romanum, Vigilia paschalis, n. 35). Podobne aj Caeremoniale Episcoporum: "[...] Luminaria ad Evangelium non portantur." (CE, Vigilia paschalis, n. 353). Caeremoniale spomína veľkonočnú sviecu aj v stati "Veľkonočné obdobie", ale predpis o neprinášaní sviec neiteruje, z toho je zrejmé, že zákonodarca takýto zvyk prikázať nechcel. Vo Veľkonočnej vigílii pozorujeme viacnásobné zvestovanie Kristovho zmŕtvychvstania, Evanjelium je jedným z nich, preto prinášaním sviec sa nechce predchádzať tomuto zvestovaniu, ale sa ponecháva na samotné evanjelium. Vo Veľkonočnom období už "vieme" o Kristovom zmŕtvychvstaní a preto neprinášanie sviec tu nemá opodstatnenie.


25. 4. 2015
Dubium: Kde má byť počas veľkonočného obdobia umiestnená veľkonočná svieca?

Resp.: V strede presbytéria alebo pri ambone.

Misál uvádza: "[...] Deinde diaconus cereum paschalem deponit super candelabrum magnum iuxta ambonem paratum, vel in medio presbyterii. [...]" (Missle Romanum, Vigilia paschalis, n. 17). Teda berú sa do úvahy dve miesta: tradičné je v strede presbytéria (v strede chóru), ale pretože na mnohých miestach sa na tomto mieste ocitol oltár, uvádza sa aj druhé miesto a to pri ambone (nejde o novinku, existujú aj archeologické dôkazy o tom, že sa mohutný svietnik s veľkonočnou sviecou nachádzal pri ambone). Nie je však na škodu aspoň počas Veľkonočnej vigílie ponechať veľkonočnú sviecu v strede presbytéria, na tom mieste, kde predtým stál kríž. Veľkonočný chválospev sa potom spieva pri svieci z pulpitu.


19. 4. 2015
Dubium: Ak sa v kostole koná nejaké divadelné predstavenie, alebo pašijové hry a scénka je nejako - slušne povedané - živšia, kňazi zvyknú preniesť z tabernákula Sanctissimum do nejakej bočnej kaplnky. Je takáto prax správna? Čo je lepšie? Odniesť SSmum kvôli živšej duchovnej scénke, alebo radšej takúto scénku - hoc aj peknú - radšej usporiadať inde?

Resp.: Dubium nevychádza zo správnych predpokladov.

Všeobecné právo stanovuje, že kostol je dedikáciou určený (vyhradený) na Božský kult. Okrem liturgie sa v ňom môžu konať verejné pobožnosti, ktoré majú schválenie (teda nie hocaké pobožosti, ale len tie, ktoré sú schválené ako verejné). Okrem liturgie, svätenín a verejných pobožností sa v kostole môžu konať iba také akcie, ktoré nenarúšajú posvätnosť miesta a sú výslovne dovolené univerzálnym právom. Takýmito akciami sú koncerty, ktorých obsah nie je v rozpore s posvätnosťou miesta (posúdiť to je v kompetencii ordinára). Pri týchto koncertoch bolo zvykom odniesť Najsvätejšiu Sviatosť z kostola, tento zvyk sa neskôr vyžadoval aj v cirkevných dokumentoch, ale v najnovších dokumentoch sa nespomína, preto sa považuje za zrušený. Ak totiž koncert nie je v rozpore s posvätnosťou miesta, nie je dôvod odnášať odtiaľ Najsvätejšiu Sviatosť. Ak by však bol v rozpore, vtedy sa tam nesmie konať. Zmena miesta úschovy Najsvätejšej Sviatosti je aj pastoračným problémom, lebo na koncerty duchovnej hudby prichádzajú v nemalej miere aj veriaci, ktorí si potom buď zo zvyku a nepozornosti kľaknú pred prázdnym svätostánkom, alebo zmätení hľadajú Sviatosť po kostole a nemôžu ju nájsť, aby sa jej poklonili. Ak je hudba naozaj duchovná, koncert sa môže zmeniť na krásnu poklonu Najsvätejšej Sviatosti, ktorá je riadne uložená vo svätostánku. Všeobecné právo nepozná fenomén konania divadla v kostoloch, divadlo preto nie je dovolené. Inou vecou sú pašijové hry, ktoré, ak majú byť verejnou pobožnosťou, musia mať schválenie ordinára, v ktorom je výslovne uvedené, že sa môžu konať v kostole.
Normy o konaní koncertov v kostoloch sú zhrnuté v liste Kongregácie pre boží kult a disciplínu sviatostí konferenciám biskupov, zo dňa 5. nov. 1987 (De concertibus in ecclesiis), norma, ktorá tam hovorí o Najsvätejšej Sviatosti, hovorí o jej trvalom uložení, nie o prenášaní kvôli koncertu. Zaujímavé je ale všimnúť si normu 10e, ktorá hovorí, že hudobníci nemajú zaujať miesto v presbytériu a majú mať maximálnu úctu (rešpekt) pred oltárom, ambónom a predsedníckym sedadlom (sedesom).


19. 4. 2015
Dubium: Môže sa pri požehnávaní vecí vždy vec pokropiť požehnanou vodou, aj keď to rubriky nespomínajú?

Resp.: Nie.

Liturgická kniha "De benedictionibus" (Benedikcionál) v bode 25d uvádza: "V niektorých obradoch sa uvádza aj kropenie požehnanou vodou. [...]". Z dikcie je jasné, že zákonodarca nemal úmysel prikázať používať požehnanú vodu pri všetkých požehnaniach, ale iba pri niektorých, a pri tých, ktorých sa to týka, sa to osobitne uvádza.


19. 4. 2015
Dubium: Môže sa pri požehnávaní ohňa vo Veľkonočnej vigílii pokropiť oheň tri razy vodou ako v misáli z r. 1962?

Resp.: Nie.

Nový predpis ruší starý predpis, ak nový predpis preberá tú istú matériu. Misál vydaný po II. vat. koncile úmyselne vynechal kropenie ohňa, pretože dôsledne uplatnil zásadu, že vo Veľkonočnom trojdní sa "všetko tvorí nové" (Eucharistia, kríž, veľkonočná svieca, noví členovia cirkvi, aj nová voda na krst). Pred slávením večernej omše na Zelený štvrtok sa má vybrať požehnaná voda zo sväteničiek a všetka zásoba požehnanej vody sa má vyliať do sakrária. Už nebude potrebná, lebo vo Veľkonočnej vigílii sa žehná nová voda. Preto nový misál vynecháva kropenie ohňa aj tymiánových zŕn, ktoré sa vtláčajú do paškála. Ak sa však slávi vigília podľa Rímskeho misála z r. 1962, pri zachovaní príslušných predpisov, zachovávajú sa aj rubriky tohto misála.


13. 4. 2015
Dubium: Kdesi som počul, že označovali vešpery ako "večerné chvály". Je to správne?

Resp.: Nie.

Cirkev odpradávna označuje "piliere ofícia" ako "Laudes matutinae" a "Preces vesperae" v preklade "ranné chvály" a "večerné prosby", zaužívané sú aj skrátené názvy: "laudy" a "vešpery". Niektorým možno aj príde na myseľ časť hymnu druhých vešpier nedele druhého týždňa žaltára: "Ráno ti chvály spievame, večer ťa vrúcne vzývame...". Označovať vešpery ako "večerné chvály" nie je v súlade s úzom Cirkvi a je v rozpore s povahou tejto časti posvätného ofícia.


13. 4. 2015
Dubium: Pri akých príležitostiach môže nosiť diakon pluviál?

Resp.: Vtedy keď aj kňaz, pokiaľ neasistuje kňazovi, ale sám predsedá liturgickému sláveniu.

Liturgické normy hovoria explicitne o pluviáli v súvislosti diakonom len veľmi zriedka, napr. Benedikcionál, n. 36:

"Keď požehnaniu predsedá presbyter alebo diakon pri spoločnom slávení najmä v priestore kostola alebo keď predsedá nejakej vonkajšej slávnosti, má si obliecť albu a štólu. Namiesto alby môžu použiť aj superpelíciu, pravda, ak majú oblečenú reverendu. Pri slávnostnejších sláveniach sa môže použiť aj pluviál."

Pri požehnaní s Najsv. Sviatosťou (Sväté prijímanie a kult Eucharistického tajomstva mimo omše, n. 92):

"[...] Ak sa na konci poklony dáva požehnanie s monštranciou, kňaz alebo diakon si vezme aj pluviál [...]"

Pri uzatváraní manželstva mimo omše (Ordo celebrandi Matrimonium, n. 80, 83):

"Statuto tempore, sacerdos, indutus alba, vel superpeliceo, et stola alba vel festiva, vel etiam pluviali (aut dalmatica pro diacono) [...]"

V tejto konkrétnej veci, či možno nahradiť dalmatiku diakona, ktorý predsedá sláveniu, pluviálom, bolo na dubium odpovedané kongraráciou "positive" (žiaľ neviem teraz nájsť toto dubium)

Ak však diakon asistuje kňazovi, nikdy si neberie pluviál, ale vždy dalmatiku, alebo aspoň štólu (pri nižšom stupni slávenia).

Popri všetkom uvedenom naďalej ostáva v platnosti, že vlastným rúchom diakona je dalmatika (Cf. IGMR (VSRM), n. 338). Vo všetkých vyššie uvedených prípadoch pluviál môže použiť, ale nemusí, alebo si môže vziať dalmatiku (okrem požehnania s Najsv. Sviatosťou).


12. 4. 2015
Dubium: Podľa súčasne platnej liturgickej legislatívy - môže byť vo Veľkonočnom období v sobotu večer omša podľa formulára Za ženícha a nevestu? Môže sa vziať aspoň jedno z čítaní určených pre sobáš?

Resp.: Ad primum: Nie. Ad secundum: Nie.

Predpisy ohľadom rituálnej omše pri slávení sviatosti manželstva sa spresnili a sprísnili. Tretie typické vydanie misála a druhé typické vydanie obradu manželstva (obe knihy ešte nie sú vydané v slovenčine, ale to neznamená, že ich predpisy nezaväzujú) sprísnili rubriky takto:

Missale Romanum (2002), Missae rituales, V. In celebratione Matrimonii (p. 1023):
"Quoties Matrimonium intra Missam celebratur, adhibetur haec missa ritualis, cum colore albo vel festivo.
Ocurrentibus vero diebus, qui sub nn. 1-4 tabulae dierum liturgicorum recensentur, adhibetur Missa de die, retentis in ea benedictione nuptiali, atque, pro opportunitate, formula benedictionis finalis propria."

Ordo celebrandi Matrimonium (1991, p. 13, n. 56):
"Quando Missa ritualis non dicitur, una e lectionibus sumi potest ex iis quae in Lectionario pro eadem Missa proponuntur, nisi occurat dies qui sub nn. 1-4 tabulae dierum liturgicorum recensentur [...]"

Rubrika misála teda hovorí, že v dňoch, ktoré sú uvedené v tabuľke liturgických dní pod č. 1-4, nie je dovolená omša za ženícha a nevestu, ale z formulára sa ponechá manželské požehnanie a môže sa udeliť aj slávnostné požehnanie na konci omše z formulára Za ženícha a nevestu.

Rubrika obradu sobáša hovorí, že v dňoch, kedy nie je dovolená omša Za ženícha a nevestu, sa môže vziať jedno z čítaní pre sobášne omše, ale nie vtedy, ak je to v dňoch, ktoré sú uvedené v tabuľke liturgických dní pod č. 1-4. Nedele Adventu, Pôstu a Veľkonočné, sú v tabuľke liturgických dní uvedené pod č. 2.


11. 4. 2015
Dubium: Často sa stáva, že na Veľkonočný pondelok dávajú mnohí kňazi namiesto bežného úkonu kajúcnosti asperges (Pokropenie ľudu). Rubrika hovorí len o nedeľných prípadne o večerných sv. omšiach v sobotu. Je to dovolené?

Resp.: Áno.

Na prvý pohľad by výklad rubriky znel: Nie, lebo pondelok nie je nedeľa, alebo sobota večer. Ide však o Veľkonočný pondelok, ktorý je súčasťou Veľkonočnej oktávy. Táto sa má sláviť "ako jeden deň". Vo všetky dni veľkonočnej oktávy je vlastná vložka Communicantes a môže sa spievať sekvencia. Je ale pastoračne potrebné, aby kropenie ľudu nevyvolalo nádych ľudovej oblievačky. Taktiež je podozrivé, keď sa kropenie koná iba v pondelok, ale v nedeľu sa nekonalo a ani nasledujúcu nedeľu sa konať nebude. Bolo by primerané dať nádych nedele všetkým dňom oktávy, nie iba pondelku.


11. 4. 2015
Dubium: Incenzuje sa socha zmŕtvychvstalého Krista, ak je pri oltári?

Resp.: Nie.

Sochy, aj keď sú vystavené na verejnú úctu, sa počas omše neokiadzajú.


11. 4. 2015
Dubium: Má sa odniesť socha Zmŕtvychvstalého počas spevu Gloria na slávnosť Nanebovystúpenia Pána? Niekde ju odnesú už pred omšou a niekde ju majú až do Turíc.

Resp.: Áno.

Na Slovensku je zvykom odniesť sochu Zmŕtvychvtalého Pána počas spevu Gloria na slávnosť Nanebovystúpenia Pána. Ponechávať ju po tomto sviatku nie je celkom vhodné, lebo Pán sa svojim učeníkom po svojom nanebovystúpení do Turíc nezjavoval. Paškál však ostáva na svojom mieste až do Turíc.


4. 4. 2015
Dubium: Môžu sa kňazi a miništranti vo Veľkonočnej vigílii pri obrade svetla, pri druhom zvolaní "Kristus, svetlo sveta.", rozpŕchnuť po kostole a zapaľovať ostatným veriacim sviece alebo majú ostať v procesii na svojich miestach a odpaľovať len tým čo sú po ich pravici a ľavici?

Resp.: Ad primum: Nie. Ad secundum: Nie.

Liturgické predpisy nemajú podrobné normy o tom, ako sa zapaľovanie sviec deje, preto treba vychádzať zo všeobecných predpisov o procesiách a z podrobnej analýzy danej rubriky. Po prvom zvolaní si zapáli sviecu iba hlavný celebrant. Po druhom zvolaní si zapália sviece niektorí veriaci (aj miništranti a kňazi sú veriaci) a títo si potom odovzdávajú oheň medzi sebou (kňazi medzi kňazmi, miništranti medzi sebou a ostatní veriaci v laviciach medzi sebou) sprievod nezastavuje, ani sa nerozdeľuje (či nerozpŕcha) preto, aby si všetci ostatní mohli zapáliť sviece. Vôbec nevadí, ak to trvá dlhšie, lebo do veľkonočného chválospevu je dosť času. Ak by ale veriacich na slávení bolo priveľa, možno poveriť niekoľkých veriacich aby zaniesli oheň do vzdialenejších miest kostola. Títo veriaci ale nemajú byť z liturgického sprievodu. Odpaľovanie od veľkonočnej sviece sa deje tak, že vybraní veriaci pristúpia k diakonovi s veľkonočnou sviecou, ktorý ju môže počas odpaľovania podržať trochu nižšie, ale nie opačne, že by diakon pristupoval k jednotlivým veriacim, obracal sa na nich a podobne. Keď majú účastníci procesie zapálené sviece, môže sa sprievod pohnúť k ďalšiemu zastaveniu.


4. 4. 2015
Dubium: Zvolanie "Kristus, svetlo sveta." má byť prvýkrát pri ohni, alebo až pri vchode do kostola?

Resp.: Pri vchode do kostola. (V bráne kostola.)

Druhé typické vydanie malo miesta: pri ohni, pri vchode do kostola a pred oltárom. Potom ale v Caeremoniale Episcoporum boli iné miesta: v bráne, v strede kostola, pred oltárom. Keďže Caeremoniale Episcporum je novšia normatíva, ktorá preberá a spresňuje staršiu normatívu, platí norma z CE. Tretie typické vydanie misála už má miesta presne ako CE. Liturgická norma zaväzuje, aj keď nie je preložená do národného jazyka.


4. 4. 2015
Dubium: Na Slovensku je zvyk priniesť cez spev Gloria sochu Zmŕtvychvstalého. Je to povinný zvyk? Môže tam byť socha už skôr?

Resp.: Ad primum: Nie. Ad secundum: Nie.

Na Slovensku na základe dávneho zvyku sa vystavuje v kostole socha Zmŕtvychvstalého Krista, niekde aj socha Baránka z Apokalypsy. Zvykne sa priniesť buď počas spevu Gloria, alebo sa prinesie až na Procesiu na oslavu vzkrieseného Pána, kde sa nesie vedľa kríža a potom sa postaví v presbytériu. Socha ani Baránok sa nemajú klásť na oltárnu menzu, ale môžu sa položiť na oltárnu nadstavbu starého oltára, ak tam je pre ne miesto, inak sa postavia na samostatný podstavec.


4. 4. 2015
Dubium: Na spev Gloria počas vigílie sa majú zapáliť sviece. Musia byť zapálené pred zaintonovaním, alebo sa môžu zapaľovať počas hymnu?

Resp.: Môžu sa aj počas.

Rubrika (n. 31) hovorí: "Post ultimam lectionem e Vetere Testamento cum suo psalmo et sua oratione, accenduntur cerei altaris, et sacerdos intonat hymnum Glória in excélsis Deo, ...". Táto rubrika umožňuje simultánny výklad, ak by legislátorovi záležalo na sukcesívnom výklade, použil by slovo "postea" alebo "deinde". Ale ak je dostatok času, nie je nutné oba úkony spájať. Starý misál mal najprv prípravu oltára počas druhej časti litánií (priniesli sa kvety a sviece a zažali sa) a až potom po Kyrie (Confiteor) začal hymnus Gloria.


4. 4. 2015
Dubium: V Caeremoniale Episcoporum (n. 48) sa píše: "Oltár nemá byť zdobený kvetmi od Popolcovej stredy až po hymnus Sláva Bohu na výsostiach na Veľkonočnú vigíliu." To znamená, že pri biskupskej omši by sa oltár mal ozdobiť kvetmi až na Glóriu? Musím resp. môžem to takto praktizovať ja ako kňaz?

Resp.: Ad primum: Áno. Ad secundum: Áno.

Caeremoniale Episcoporum nadväzuje na veľmi starú liturgickú tradíciu, ktorá chápala prvú časť liturgie slova Veľkonočnej vigílie (čítania zo Starého zákona) ešte ako súčasť Bielej soboty jednoznačne veľkonočný charakter mala až druhá (tzv. ranná) časť - slávenie omše so svojimi čítaniami z Nového zákona (epištola a evanjelium).


4. 4. 2015
Dubium: Prežehnanie sa požehnanou vodou sa má robiť IBA pri vstupe do kostola, nie pri odchode. Je to pravda?

Resp.: Áno.

O tomto zvyku hovorí Caeremoniale Episcoporum v bode 110 takto: "Omnes ingredientes ecclesiam, laudabili consuetudine, manu intincta in aquam benedictam ibidem in bacili paratam, signant se signo crucis, ad memoriam Baptismi revocandam." čiže: "Všetci ktorí vstupujú do kostola sa podľa chvályhodného zvyku prežehnajú rukou namočenou (dotknutou) do požehnanej vody z nádoby tam pripravenej na pripomenutie krstu." (pracovný preklad). Toto prežehnanie ale nerobia tí, ktorí do kostola vstupujú v procesii/sprievode.


4. 4. 2015
Dubium: Istý človek mi tvrdil, že na Veľký piatok a Bielu sobotu sú aliturgické dni, a preto nesmiem nič požehnať, ani veci, ani osoby. Je to pravda?

Resp.: Nie.

Samotný termín "aliturgický" je pre západného človeka problematický. Bežný človek totiž (napriek extrémnym tvrdeniam) latinsky aj grécky trochu rozumie a tak si termín preloží ako "deň bez liturgie". Lenže tento termín je bližší východnému ponímaniu, kde sa názvom "svätá liturgia" rozumie predovšetkým slávenie Eucharistie. Aliturgické dni teda nie sú dňami, kedy sa neslávi žiadna liturgia - práve opak je pravdou, pokiaľ ide o Veľký piatok a Bielu sobotu, sú to dni veľmi bohaté na liturgické slávenia (v minulosti boli aj iné aliturgické dni). Niektoré sviatosti a sväteniny by sa ale v tieto dni nemali konať, pretože tieto dni sú veľmi silné a bolo by veľmi obtiažne venovať plnú sústredenosť aj na slávenie takých veľkých udalostí spásy, aj na slávenie danej sviatosti, teda konanie sobáša, rehoľných sľubov, alebo biskupskej vysviacky v tieto dni vôbec neprichádza do úvahy. Aj prijímanie chorých sa v tieto dni mimo liturgických slávení nevysluhuje, iba ako viatikum. Nie je však pravdou, že by sa vôbec nevysluhovali požehnania, napríklad: biskup žehná diakona na čítanie pašií, v závere slávenia Veľkého piatku je modlitba požehnania nad ľudom (kde nie je prenesenie Najsv. Sviatosti do Božieho hrobu) vynechá sa len znak kríža na začiatku a na konci slávenia. Takisto pri slávení liturgie hodín, ktoré prebieha podľa bežného ordinária. Požehnania predmetov by sa ale vzhľadom na silný charakter tejto doby mali posunúť na iný termín, ak sa to dá bez škody urobiť. Ak sú to veci, ktoré neznesú odklad, vykonať sa môžu. Napríklad: z kostola ukradnú kalich. Podarí sa zadovážiť nový, ale musí sa požehnať pred slávením veľkonočnej vigílie.


3. 4. 2015
Dubium: Na Veľký piatok po poklone sv. krížu môže diakon vziať Sviatosť pri prenesení na oltár bez véla (v cibóriu bez vrchnáku)?

Resp.: Nie.

Tretie typické vydanie misála upravilo rubriku o prenesení Najsvätejšej sviatosti (n. 22), prevzatím a doplnením znenia z Caeremoniale Episcoporum (n. 325, 326). "... diaconus, vel, eo deficiente, ipse sacerdos, velo umerali assumpto, reportat Ss.mum Sacramentum e loco repositionis, breviore via, ad altare, ... Cum diaconus, si adest, Ss.mum Sacramentum super altare posuerit et discooperit pyxidem, sacerdos accedit ad altare et genuflectit." "... diakon, alebo, ak chýba, sám kňaz, prijme náplecné vélum a prinesie Najsvätejšiu Sviatosť z miesta uloženia najkratšou cestou k oltáru, ... Keď diakon, ak je prítomný, položí Najsv. Sviatosť na oltár, odkryje nádobu (cibórium), kňaz pristúpi k oltáru a pokľakne." (pracovný preklad). Aj zo znenia predchádzajúcej rubriky bolo jasné, že nejde o jednoduché prenesenie Najsv. Sviatosti, ale o slávnostné, a podrobnosti sa dali nájsť v Caeremoniale Episcoporum. Dnes už sú tieto podrobnosti zanesené aj do rubrík misála. Teda: použije sa náplecné vélum červenej alebo bielej farby, cibórium sa nesie uzavreté, odkryje sa až na oltári.


3. 4. 2015
Dubium: Môže ten čo spieva v pašiách Krista (laik), spievať za oltárom v civilnom oblečení?

Resp.: Ad primum: Nie. Ad secundum: Áno.

Miesto ohlasovania Božieho slova je ambona. Ambona patrí k významným výdobytkom liturgickej obnovy (ale má starokresťanský pôvod). Všetky čítania Božieho slova sa teda prednášajú z ambony, ak nie je výslovne uvedené inak.

Konferencia biskupov Slovenska neustanovila povinnosť používať liturgický odev pre spevákov. Ak teda nemá príslušný liturgický odev, má byť v tmavom civilnom obleku.


30. 3. 2015
Dubium: Nesie sa na Zelený štvrtok a na Veľkonočnú vigíliu Evanjeliár? Nesie sa vo vstupnej procesii?

Resp.: Ad primum: Áno. Ad secundum: Nie.

Na Zelený štvrtok sa zachovávajú bežné predpisy pre slávenie omše, pokiaľ nie je uvedené inak. Nesenia evanjeliára sa to nedotýka.

Na Veľkonočnú vigíliu je vstupná procesia s veľkonočnou sviecou a evanjeliár sa v nej nenesie, ale nachystá sa na oltári, ako je uvedené vo všeobecných smerniciach, n. 117, posledná veta: "Na oltár možno položiť evanjeliár, ak sa nenesie pri vstupnom sprievode a ak je odlišný od knihy s inými čítaniami."


30. 3. 2015
Dubium: Ak sa po slávení utrpenia a smrti Pána na Veľký piatok koná procesia s monštranciou k Božiemu hrobu, ide na jej čele kríž?

Resp.: Áno.

Hoci sa to v rubrikách knihy "Osobitné obrady na Veľký piatok, ..." (Pre SLK vydalo vydavateľstvo Osveta, Martin 1991), p. 11-12, výslovne neuvádza, predsa platia všeobecné predpisy o eucharistických procesiách: Sväté prijímanie a kult eucharistického tajomstva mimo omše, p. 95-96, n. 101-108 a Caeremoniale Episcoporum, n. 1093-1101 a n. 391-394.


30. 3. 2015
Dubium: Na konci pašií sa hovorí vždy "Počuli sme slovo Pánovo", aj keď ich neprednáša klerik?

Resp.: Áno, vždy.

O prednese pašií hovorí v novom misáli rubrika n. 21, v Caeremoniale Episcoporum n. 273, 319. Ak miesto diakona prednáša pašie laik, vynecháva sa iba petícia a požehnanie pred evanjeliom.


30. 3. 2015
Dubium: Na Zelený štvrtok večer, počas spevu Gloria, zvonia zvony a tradične miništranti zvonia zvončekmi. Niekde zvonia zvončeky počas celého spevu, inde po intonácii kňaza "Sláva Bohu na výsostiach" organista urobí mohutné prelúdium, zvoní sa iba počas neho, akonáhle kantor začne spievať "a na zemi pokoj ľuďom ...", zvončeky zmĺknu, zvonia iba zvony. Ktorý postup je lepší?

Resp.: Prvý.

Je zaujimavé, ako sa tento nešvár rozšíril. Rubrika hovorí jednoznačne: "Dicitur gloria in excelsis. Dum cantatur hymnus, pulsantur campanae, eoque expleto, silent usque ad Gloria in excelsis Vigiliae paschalis, ..." Máloktorá veta môže byť taká jasná a jednoznačná, ako je táto. Dajú sa z nej jasne prečítať nasledovné skutočnosti: Kým sa spieva Gloria, zvonia zvony (aj zvončeky). Po skončení tohto hymnu sa odmlčia - nie počas, alebo uprostred spevu, ale "eoque expleto" - po skončení. Ak sa odmlčia až po skončení, jasne z toho vyplýva, že počas spevu zvonili. Z analýzy uvedenej rubriky vyplýva, že druhý uvedený spôsob rímska liturgia nepozná. S tým súvisí aj celkom pekný zvyk, ktorý niekde majú, že počas spevu miništranti so zvončekmi pomaly odchádzajú z kostola a počas spevu vo veľkonočnej vigílii zas prichádzajú, aj so sochou Zmŕtvychvstalého.


21. 3. 2015
Dubium: Môže sa monštrancia používať ako relikviár alebo relikviár ako monštrancia?

Resp.:
Pri pohľade do histórie zisťujeme, že úcta relikvií je staršieho dáta, ako uctievanie eucharistie mimo omše (s použitím ostenzória – monštrancie) používanie monštrancií sa rozvinulo až po zavedení eucharistických procesií spojených so sviatkom Najsv. Kristovho Tela a Krvi (pre celú Cirkev ju zaviedol pápež Urban IV, r. 1264). Z toho vyplýva, že relikviáre existovali oveľa skôr, ako monštrancia. Aj dnes nie je vždy jednoduché interpretovať názov ostenzórium, monštrancia zo starých textov, lebo pokiaľ zo starého textu nie je jednoznačné jeho použitie, nemožno ho jednoznačne určiť z názvu. Z uvedeného teda možno uzavrieť, že bolo v histórii obdobie, kedy sa liturgický predmet – ostenzórium (v preklade predmet určený na ukazovanie, podobne aj monštrancia) používali tak na ukazovanie (vystavovanie) relikvií, ako aj na Najvätejšiu sviatosť. Toto obdobie ale trvalo veľmi krátko a jednotlivé liturgické predmety sa potom zafixovali na jediné použitie. Neskôr ich vyhotovenie začalo byť mierne odlišné: relikviáre boli nižšie, ich sklenené okienko (alebo okienko bez skla, lebo sklíčko mala aj zapečatená téka, ktorá sa do relikviára vkladala) bolo len z prednej strany, kým monštrancie na Najsv. sviatosť mali sklenené okienka z oboch strán – na presvetlenie. Do monštrancie pribudla lunula (nesprávne luneta, luna...) – mesiačik na uchytenie hostie. Napokon figurálne zdobenie na monštrancii jej dalo jednoznačný význam – pribudli zobrazenia božských osôb (Otec a Duch sv.), okrem druhej božskej osoby (Syn), lebo tá bola vprostriedku v okienku reálne prítomná. Na požehnanie ostenzória existoval osobitný formulár, ktorý bol odlišný od formulára pre požehnanie relikviára. Dnešný benedikcionál neuvádza ani požehnanie relikviára, ani požehnanie ostenzória (má ale všeobecné požehnanie liturgických predmetov).

Po tomto historickom úvode načim odpovedať na našu otázku: Liturgická norma nezakazuje použitie monštrancie na vystavovanie relikvií a naopak. Okrem liturgickej legislatívy, ale prichádzajú do úvahy ešte iné aspekty:

estetický – vonkajšie stvárnenie relikviára je dnes iné, ako stvárnenie monštrancie

hygienický – do relikviára sa vkladajú pozostatky svätých – hoci sú svätí, predsalen sú to pozostatky mŕtvych tiel, preto nie je vhodné na to isté miesto vkladať hostiu, ktorá sa neskôr musí skonzumovať

praktický – relikviár nemá lunulu, monštrancia zas nemá okienko vhodné na umiestnenie téky s relikviami

pastoračný – veriaci môžu mať zmätok, keď sa v tej istej nádobe predkladá predmet rozdielnej úcty. Voči Najsvätejšej sviatosti preukazujeme božskú úctu, veríme, že je tam prítomný Spasiteľ, klaniame sa mu, pokľakáme podľa zvyku na dve alebo na jedno koleno. Voči relikviám máme len úctu, pričom žiadny katolík nie je zaviazaný túto úctu prejavovať, alebo veriť, že predkladané relikvie sú naozaj pravé. Relikvie uctievame bozkom, alebo hlbokým úklonom. Tak pred relikviami, ako aj pred uloženou Najsvätejšou sviatosťou sa zapaľuje „večné svetlo“.

Ak sa teda môžeme vyhnúť uvedeným problémom, môže sa stať, že stará menšia monštrancia, ktorá sa už nepoužíva na vystavenie Najsvätejšej sviatosti, sa začne trvalo používať ako relikviár. Ojedinele môže byť možné aj začať používať vznešený relikviár ako monštranciu, ale jeho prispôsobenie môže byť obtiažnejšie. Ak ide o historicky alebo kultúrne cenný kus, všetky zmeny musia byť vratné!


11. 2. 2015
Dubium: Môžu sa používať počas krížovej cesty na 4. pôstnu nedeľu rúcha ružovej farby?

Resp.: Nie.
Zdôvodnenie 1: Ružová farba sa považuje za farbu radosti. Kým omša a posvätné ofícium tejto nedele majú povahu radostného očakávania blížiacej sa veľkej noci (radostný výkrik), krížová cesta túto povahu nemá.

Zdôvodnenie 2: Bod 131 Rubricae generales (1960) znie: „Paramenta coloris rosacei adhiberi possunt, dominica III Adventus et dominica IV Quadragesimae, sed in Officio et Missa diei dominici tantum.“ (Rúcha ružovej farby sa môžu používať na tretiu adventnú a štvrtú pôstnu nedeľu, ale iba v ofíciu a omši nedele.) Hoci je norma pre súčasné liturgické slávenia (aj pobožnosti) už materiálne neplatná (lebo bola nahradená vydaním tej istej matérie v nových normách) predsa je stále vyjadrením vôle zákonodarcu a preto v tejto veci záväzná.


18.4.2013
Dubium: Môžu rímskokatolícki kňazi nosiť východné rúcho, felón?

Resp.: Nie.
Kňaz môže celbrovať liturgiu iba vo svojom obrade, k nemu patrí aj liturgické rúcho podľa daného obradu. Iné je to v prípade, keď bolo kňazovi dané dovolenie sláviť liturgiu okrem vlastného obradu aj v inom obrade (biritualisti). Osobitná situácia je, keď kňaz iného obradu je pozvaný na koncelebráciu v inom obrade (za predpokladu že je zjednotený s katolíkmi) v takom prípade si môže ponechať rúcha vlastné svojmu obradu. Používať v západnom obrade východné rúcha (ak k tomu nevedie nejaká tieseň) je nezmysel.


19.1.2009
Dubium: Prislúcha pri slávení Eucharistie, v ktorej koncelebrujú viacerí biskupi, používanie pastorála jedine predsedajúcemu biskupovi, aj ked nie je ordinárom miesta, v ktorom sa slávenie koná?

Resp.:
Vo všetkých liturgických obradoch použitie pastorála prislúcha iba biskupovi, hlavnému celebrantovi, alebo predsedajúcemu sláveniu. To platí o všetkých, akejkoľvek hodnosti.
Avšak pri ordinácii biskupov, novoordinovaný alebo novoordinovaní biskupi použijú pastorál v závere slávenia podľa rubrík Rímskeho pontifikála. (Cf. Notitiae 177 (apr. 1981), s. 231)


9. 4. 2008
Dubium: Majú sa zachovávať smernice už podľa tretieho typického vydania Rímskeho misála, alebo nie, a stále platia smernice z druheho vydania?

Resp.:
Odpovedať na túto otáku nie je jednoduché. Aj tretie typické vydanie totiž zotrváva v kurze prvého typického vydania, ktoré v úvodnom dekréte nemalo predpis exkluzivity a preto sa aj naďalej mohol používať misál Pia V. revidovaný neskoršími pápežmi.
Isté je, že normatíva tretieho vydania dopĺňa a niekedy pozmeňuje predchádzajúcu nomatívu a preto treba zachovávať neskorší predpis.
V latinských omšiach sa samozrejme má používať toto tretie typické vydanie. Norma však zaväzuje aj keď nie je preložená.
Texty nového misála v ľudových rečiach budú samozrejme zaväzovať až po ich oficiálnom vydaní odo dňa, ktoré určia konferencie biskupov. Chybu neurobí ten, kto bude postupovať podľa latinských noriem, pričom použije príslušné slovenské texty euchológie. Nemožno však s istotou tvrdiť, že by normatíva tretieho typického vydania zaväzovala pri slávení omší v reči ľudu, kým nie je schválený a publikovaný preklad, lebo misál je platný ako celok. Taktiež nie je vhodné vybrať iba niektoré normy zo starého misála a miešať ich s normami nového.


9. 4. 2008
Dubium: Kto smie umývať nohy počas omše na pamiatku Pánovej večere na Zelený štvrtok?

Resp.: Celebrujúci kňaz.

Rímsky misál hovorí jednoznačne o celebrujúcom kňazovi, teda biskup, alebo presbyter. Túto úlohu nemôže hlavný celebrant zveriť ani koncelebrantovi, pretože je to gesto predsedajúceho Krista z poslednej večere. Taktiež túto úlohu nemôže vykonať diakon, hoci by predsedal sláveniu liturgie slova na Zelený štvrtok, lebo toto umytie nôh sa môže vykonať iba v slávení eucharistie - teda počas večernej omše na pamiatku Pánovej večere.


9. 4. 2008
Dubium: Pán kaplán v ktorejsi farnosti pravidelne pocas nedeľnej "omše pre birmovancov" premieta v čase, keď by mala byť homília, rozličné filmy, ktoré natočili birmovanci počas prípravy na sviatosť birmovania v "skupinkách". Je takáto prax v zhode s liturgickými predpismi?

Resp.: Certe non - nullo modo! (Isteže nie - v žiadnom prípade!)

Rímsky misál vo Všeobecných ustanoveniach hovorí o homílii takto:
65. Homília je súčasťou liturgie a veľmi sa odporúča. Je totiž nevyhnutná na zveľadenie kresťanského života. Má byť výkladom niektorého bodu Svätého písma, ktoré sa číta alebo iného textu ordinária alebo propria omše dňa so zreteľom na slávené tajomstvo alebo na osobitné potreby poslucháčov.

66. Homíliu má spravidla povedať sám celebrujúci kňaz, alebo ju môže zveriť koncelebrujúcemu kňazovi alebo niekedy, ak je to vhodné, aj diakonovi, nikdy však nie laikovi. V osobitných prípadoch a z náležitých dôvodov môže predniesť homíliu aj biskup alebo kňaz, ktorý je prítomný na slávení, aj keď nemôže koncelebrovať.
V nedele a prikázané sviatky treba mať homíliu vo všetkých omšiach, ktoré sa slávia za účasti ľudu, a nemôže sa vynechať iba z vážnej príčiny; odporúča sa aj v iných dňoch, najmä vo všedné dni Adventu, Pôstu a Veľkonočného obdobia, ako aj v iné sviatky a vtedy, keď sa zíde v kostole viac ľudí.
Je vhodné po homílii zachovať krátku chvíľu posvätného ticha.

Okrem týchto noriem dali upresnenia aj biskupi v diecéznych obežníkoch.
Ak týchto pár jednoduchých noriem kňaz nedokáže pochopiť a dodržať, mal by sa vážne zamyslieť nad svojím povolaním.


9. 4. 2008
Dubium: Musí si každý, kto vstupuje do presbytéria počas omše, kľaknúť?

Resp.: Nie.

Vo Všeobecných ustanoveniach Rímskeho misála v bode 274 sa hovorí: "Ak je však v presbytériu svätostánok s Najsvätejšou sviatosťou kňaz, diakon a ostatní posluhujúci pokľaknú, keď prídu k oltáru alebo od neho odchádzajú, ale nie počas slávenia samotnej omše." (neoficiálny preklad) - táto norma sa týka kňaza, diakona a posluhujúcich, ale nerieši otázku ako sa má zachovať veriaci, ktorý ide do presbytéria napríklad čítať lekciu. Toho by sa týkal ďalší odsek toho istého bodu: "inak každý kto prechádza pred Najsvätejšou sviatosťou, pokľakne, ak neprichádza v sprievode." (neoficiálny preklad) Okrem týchto spomenutých si tiež nekľakajú tí, čo nesú niečo potrebné na slávenie omše - Caeremoniale Episcoporum v č. 70: "Tí, čo nesú veci, ktoré sa použijú pri slávení, napr. kríž, svietniky, evanjeliár, nerobia ani pokľaknutie ani hlboký úklon." (neoficiálny preklad)


9. 3. 2008
Dubium: Môžu kňazi zmeniť alebo vynechať niečo z omše len kvôli tomu, že nemajú ani jedného miništranta?

Resp.: Nie.

Konštitúcia Druhého vatikánskeho koncilu: Sacrosanctum concilium v bode 22, §3. ustanovuje: „Preto vonkoncom nik, ani kňaz, nesmie nič na vlastnú päsť v liturgii pridať, vynechať, alebo pozmeniť."
Normy druhého typického vydania Rímskeho misála uvažujú o omši z hľadiska fyzickej prítomnosti veriacich a rozdeľujú tak omše na omše riadne (kde sú prítomní veriaci) a omše bez účasti ľudu. Nový misál (tretie typické vydanie) upravil nadpis aj obrad druhej spomenutej formy na: omše, na ktorých je prítomný iba jeden posluhujúci. Omše na ktorých by bol prítomný iba sám kňaz, sa pripúšťajú iba z vážneho dôvodu a nemôžu byť pravidlom. V takejto omši kňaz vynechá pozdravy, výzvy a požehnanie na konci omše. Omša, na ktorej je prítomný iba jeden posluhujúci sa podľa nového misála slávi tak, ako omša za účasti ľudu, pričom posluhujúci prednáša časti, ktoré prislúchajú ľudu. (V druhom typickom vydaní mala omša bez účasti ľudu svoje vlastné ordinárium - toto je zrušené.) Omša, kde sú prítomní viacerí veriaci sa nikdy nemá sláviť bez posluhujúceho (aspoň dočasne, alebo "ad hoc" povereného na liturgickú službu). Spoločenstvo veriacich z ktorého by nikto nebol schopný poslúžiť kňazovi pri slávení eucharistie sa dá len ťažko predstaviť. Ani v takom prípade však nemôže kňaz meniť ordinárium omše a vynechať časti, ktoré liturgické normy vynechať neumožňujú.


7. 3. 2008
Dubium: Niekde som počul, že miništranti by nemali byť otočení počas omše tvárou k ľudu, že to môžu len diakoni a kňazi. Je to pravda?

Resp.: Nie.

Liturgické knihy takýto zákaz nespomínajú, ba dokonca na niektorých miestach predpokladajú opak: keď posluhujúci dáva pokyny veriacim, keď lektor číta a podobne. Všeobecnou zásadou je, že aj posluhujúci by sa počas slávenia liturgie eucharistie mali dívať na oltár. Podľa toho, ako je oltár situovaný a ako sú rozmiestnené miesta pre posluhujúcich, sú potom otočení aj posluhujúci. Na suppedaneum však posluhujúci vystupuje len vtedy, ak tam má nejakú úlohu, napríklad librifer obracia strany v misáli (ak nie je prítomný diakon). Je však nesprávnym zvykom, keď miništranti pristupujú k oltáru počas slávenia liturgie eucharistie, hoci tam nekonajú žiadnu službu. Miništranti aj posluhujúci vtedy majú ostať na svojich miestach a odtiaľ participovať na slávení. K oltáru pristupujú len koncelebranti (nie všetci prítomní kňazi) a tí diakoni, ktorí posluhujú celebrantovi.


6. 1. 2008
Dubium: Možno sviece, ktoré sa niesli pri vstupnom sprievode vedľa kríža, zaniesť do sakristie?

Resp.: Nie.

Obnovené vydanie misála sa dôslednejšie prispôsobilo zásade, že všetko, čo je potrebné pri omši, sa nachystá v presbytériu na svojom mieste, alebo sa prinesie počas vstupného sprievodu (kríž, sviece, evanjeliár), alebo počas prinášania darov (dary na slávenie eucharistie, dary pre kostol alebo pre chudobných, oleje na požehnanie - olej katechumenov a chorých - a posvätenie - krizma - a pod.). Tieto predmety potom ostávajú v kostole na svojich miestach, ktoré majú podľa liturgických kníh. Jedinou výnimkou z tohto pravidla sú dary pre kostol a chudobných, ktoré nemajú určené presné miesto, kde sa majú uložiť, z čoho vyplýva, že to nemusí byť v kostole (určené je len, že musia byť mimo oltára - na inom mieste CE 145)
Komunikácia medzi sakristiou a presbytériom sa v liturgických knihách nepredpokladá, počas liturgie majú mať všetci a všetko miesta v kostole, podľa liturgických kníh, a nie sa „hrať na schovávačku" v priľahlých miestnostiach kostola. [AS]


Dubium: Možno sviece, ktoré sa niesli pri vstupnom sprievode vedľa kríža, položiť na abakus (stolík)?

Resp.: Nie.

Obnovené vydanie Spoločných noriem Rímskeho misála hovorí v bode 122 (ed. typica III) takto: „[...] Candelabra vero super altare vel iuxta illud collocantur [...] (Svietniky sa umiestnia na oltár, alebo vedľa neho)"pričom sa vynechalo doterajšie: „vel super abacum (alebo na stolík)" a doplnilo sa „super altare (na oltár)" [AS]


Dubium: Videl som čítanú omšu "tvárou k ľudu", v ktorej bola epištola čítaná z pravej strany celebranta, evanjelium však z ľavej. Je taký spôsob v poriadku? Ako postupovať v starých bazilikách?

Resp.:

Ak majú jeden ambón, všetky čítania sa prednášajú z neho. Jeden ambón sa môže umiestniť napravo alebo naľavo od oltára, podľa štruktúry kostola a presbytéria, ako sa vidí najvhodnejším.
Ak má kostol dva ambóny postavené tak, že jeden, väčší, je na evanjelium a druhý, menší na epištolu, čítania sa prednášajú z týchto ambónov podľa ich určenia.
Ak sú však ambóny rovnocenné, epištola sa číta na ambóne, ktorý je naľavo a evanjelium na ambóne, ktorý je napravo od celebranta stojaceho pri sedese v abside kostola za oltárom. (Cf. Notitiae 6 (iun. 1965), p. 187, n. 48.)

Informácie o Adam Sýkora

Obrázok používateľa Adam Sýkora

Krátke info o sebe (nepovinné)

Autor článkov z oblasti liturgiky a o liturgii.

ThLic. Mgr. Adam Sýkora, Ph.D. (1977) základné štúdium psychológie absolvoval na UCM v Trnave (2003-2008), základné štúdium teológie absolvoval na RKCMBF UK v Bratislave (1998-2002, 2005-2008), postgraduálne štúdium teológie absolvoval na KTF UK v Prahe (2009-2017). Systematicky sa venuje najmä liturgickým knihám, liturgickej textovej kritike, prekladom liturgických textov do slovenčiny a liturgickému právu — rubricistike. Je autorom viacerých článkov v časopise Liturgia a na portáli christ-net.sk.

E-mail: liturgika (at) gmail.com

ORCID iD: 0000-0002-5235-9694 ORCID (medzinárodná identifikácia autorov)

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu