Bol človek, ktorého duša sa zatúžila porozprávať so Satanom. Keďže však ako kresťan vedel, že úroveň jeho intelektu je príliš malá na to, aby ho Satan neobalamutil a nezviedol na zlú cestu, tak vyslal svojho strážneho anjela a ten sa so Satanom stretol ako posol tejto zvedavej ľudskej duše.

„Zvelebený buď Pán nebies, Lucifer,“ pozdravil anjel, ktorého jas diabla oslepoval.

„Zvelebený buď knieža Zeme, služobník Boží!“ reagoval Satan. „Čo si odo mňa praje zvedavá ľudská duša?“

„Pýta sa, akú taktiku vyvinieš k tomu, aby si ho odvrátil od jeho cesty k Bohu skrze Krista.“
-

„Nuž, bojujem na dvoch frontoch, pretože aj ľudia sa delia na hlúpych a trochu intelektovo lepších. Na každých platí niečo iné. Hlúpi ľudia, tam to mám veľmi jednoduché, stačí vnášať do ich života utrpenie a oni, keďže neveria vo mňa, si myslia, že za ich utrpenie môže Boh. A tak sa búria a majú tendenciu ho odmietať, čiže nemôžu mu opätovať akúsi lásku.

Druhý front je zložitejší, ale o to zábavnejší. Tam musím presvedčiť akože múdreho človeka, že som pôvodcom osvietenia a že Boh a Jeho Cirkev sú predstaviteľmi dogmatického spánku a najmä tmárstva. A ja som ten, ktorý osvecuje. Veď som Lucifer – svetlonoš. Dávam im poznanie a záľubu v ľudskej múdrosti a krásne ich zaslepujem, aby sa nevenovali Bohu a vzťahu s Ním. Takto si vychovám inteligentných kádrov, ktorí stavajú školy a zastretým, ale účinným spôsobom šíria svoje myšlienky a zasievajú všade v rodinách aj na pracoviskách semeno, ktoré má udusiť každú religiozitu. A kresťania parádne spia na vavrínoch a nechajú to tak, lebo sa im to zdá ako tá správna cesta, cesta rozumu, cesta osvietenia, cesta víťazstva nad tmárstvom.

No, a akú taktiku volím pri tvojej zvedavej ľudskej duši? Moja moc je už taká veľká, že som úplne všade. Som na školách a učím deti, aby ignorovali náboženstvo ako historický prežitok, ktorý nemá konkrétne opodstatnenie v ich konkrétnych životných situáciách. Som na úradoch, kde štáty a ich únie vytláčajú vieru korupciou a byrokraciou, aby ľudia dobre vedeli, že vždy platí niečo za niečo, takže radšej sa Bohu nebudú zaväzovať. Veď čo im aj On dáva? Som aj vo filozofii, kde sa relativizujú všetky akože hodnoty a umožňujem človeku, aby bol sám sebou, čím sa stávam prorokom slobody a svojvoľnosti. Vidíš, služobník Boží, aký som ja dobrý a krásny? Som teda všade, preto už táto duša nemôže uniknúť môjmu vplyvu. Byť kresťanom je veľmi ťažké a mnohí o to strácajú záujem, lebo som ich odnaučil, aby ich to takpovediac bavilo. Som mocné a uctievané knieža tohto sveta, som svetlo a tí, čo idú mojou cestou, nejdú k Bohu a ja si ich ponechám ako svoje tromfy. Lebo niet duše, ktorá by nebola naivná. Tak jest.“
-
Anjel sa vrátil k zvedavej ľudskej duši a predniesol mu Luciferove slová od slova do slova. Anjel jej napokon dodal: „Už si dozrel do veku, aby si sa prejavil v zrelosti cností, preto vedz, že len Pán je Tvoja sila.“ A človek povedal: „Máš pravdu, Boží nepriateľ nikdy nespí, ale ani Ježišovo božské srdce nado mnou neprestáva bdieť. Preto Mu budem z celej sily dôverovať a vyberiem si svetlo nie diabla, ale svetlo akože tmárstva, svetlo dogmatizmu, ktoré je svetlom pravdy zjavenej Bohom.“

A človek sa strážneho anjela spýtal: „Ak je však diabol už infiltrovaný úplne všade, ako sa ochránim? Ako nájdem správnu cestu?“

„Predstav si nadprirodzeno, ktoré Ťa ako osoba počúva,“ začal radiť anjel. „Potom mu s dôverou otvor srdce, svoje pocity – začni hovoriť najprv o tom, čo by si nerád priznal. Takouto úprimnosťou bude diabol zakaždým porazený už hneď na začiatku. A ty sa ocitneš v milosrdnom náručí svojho a jediného Boha.“

„A čo s tou infiltráciou? Nedá sa proti nej nejak bojovať?“
„Dá. Povzbudzuj seba ako kresťana a všetkých kresťanov, aby tak, ako diabol rozosieva semeno dusiace religiozitu, aby ste aj vy všetci rozosievali blahozvesť Spasiteľa a Jeho pravdu.“

A človek sa zahanbil, lebo uvidel, aký bol zaslepený a pohodlný, no rozhodol sa o to pevnejšie napredovať Božou cestou, cestou kresťanskej pravdy, cestou Krista Ježiša.
-