7. Mária, vždy dôverujúca Bohu i ľuďom

Niekedy si málo uvedomujeme rôzne dary, ktoré pochádzajú od nášho Stvoriteľa. Večný darca by rád prijal od svojich detí modlitbu vďaky a chvály. Jeden z nepochopiteľných darov je Otcova stála dôvera, prameniaca z jeho milosrdnej lásky. Áno, Boh chce stále nanovo dôverovať človeku, ktorý ho nespočetne veľakrát zranil. Jeho vždy nový pohľad na svoje najmilovanejšie stvorenie bude vždy svedectvom Božej lásky, ktorá nemá hraníc, a zároveň výzvou pre človeka, aby mu dal odpoveď úprimnej detinskej dôvery. Každá dôvera, prežívajúca medzi ľuďmi, je znamením pravej lásky, ktorá korunuje medziľudské vzťahy a dáva im pravdivosť a krásu. O čo viac je dôvera medzi maličkým dieťaťom Božím i Máriiným znamením čnosti viery, ktorá sa stáva živou a vznešenou. Takáto dôvera je vlastne praktizovanou vierou, ktorou človek hlboko verí v Otcovu prítomnosť, ktorý mu ponúka milosrdenstvo a svoju pomocnú ruku. Pritom sa mu dokáže vo všetkom odovzdať vo vnútornom presvedčení, že milujúci Otec bdie nad jeho životom a bez jeho vedomia sa nič nemôže stať. To je dôvera malých Božích i Máriiných detí, privádzajúca ich k úplnej odovzdanosti života do ich rodičovského náručia.

Mnohé skutočnosti našej budúcnosti nemáme možnosť dokonale poznať. Niekedy ich môžeme iba čiastočne predpokladať. Aj čistá Mária pri anjelovom zvestovaní nemá dokonalé poznanie o tom, akým spôsobom Božia prozreteľnosť bude viesť jej život. Preto sa pýta Archanjela Gabriela: "Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?" (Lk 1, 34). Udalosť v Káne Galilejskej nám tiež prezrádza túto dôležitú skutočnosť, keď sa obracia na svojho milovaného Syna a oznamuje mu, že svadobní hostia už nemajú víno. (por. Jn 2, 1-11). Až potom sa Mária prihovára posluhujúcim, aby urobili všetko, čo im Ježiš povie. Dôverujúca, milujúca a odovzdaná Mária! Ty vznešený dôverujúci kvet Božej lásky, uč nás úprimnej detskej odovzdanosti!... My, ako krehké ľudské bytosti, nie sme schopní poznávať veci budúce, ale sme obdarovaní schopnosťou dôvery. Prosiť a dôverovať v duchu odovzdanosti, prameniacej zo živej viery. V každodenných všedných, možno nepatrných situáciách nášho života, si musíme pestovať dôveru v prozreteľnú a stále prítomnú Otcovu lásku. Niet chvíle v čase našej pozemskej púte, do ktorej by Otec nebol zainteresovaný. Kristove ubezpečenie "ja som s vami po všetky dni vášho života až do skončenia sveta" (Mt 28, 20), musí byť pre nás dôvodom k duchovnej radosti aj uprostred utrpení pozemského života, podnecujúce nás k úprimnej modlitbe vďaky a zároveň k prehlbovaniu dôverného života s naším Otcom i matkou Máriou. V tomto dôvernom vzťahu sa zjavuje skutočný život, v jeho pravdivosti a vznešenosti. Jeho vzácnym ovocím je vnútorný pokoj, ktorý má byť najcennejším liekom pre mnohé nepokojné a utrápené duše ľudí, ktorých nám Pán posiela do cesty. Dôvera v Otca úzko súvisí aj s dôverou, ktorú prežívame v medziľudských vzťahoch, lebo jej darcom je pôsobiaci Duch Svätý, vychovávajúci nás k pravde a úprimnosti.

Nepoškvrnená Mária počas svojho života vždy dokonale dôveruje starostlivému Bohu. No pestuje vo svojom srdci i dôveru vo všetkých ľudí. Táto dôvera nedelí ľudí na úprimných a neúprimných, alebo dobrých čí zlých. Je to dôvera, ktorá sa nezakladá na vonkajších prejavoch a slovách, ale je nadprirodzeného pôvodu, spočívajúca v postoji jej čistého srdca. K tejto dôvere viery nás chce privádzať Mária. Pripomína nám, aby sme dôverovali ľudom tak, ako Boh dôveruje nám. On nás vo svojej nekonečnej trpezlivosti, po mnohých neúprimnostiach a hriechoch našej ľudskej slabosti, vždy dokonale očisťuje svojou milosťou a opäť nám dôveruje. (por. Jn 17, 1-26). Naše obrátenie, ktoré mu sľubujeme, prijíma s úplnou vážnosťou. Dôveruje, každému jednému z nás i napriek tomu, že dokonale pozná našu krehkú ľudskú prirodzenosť. Dôvera, ku ktorej nás vedie prozreteľný Boh s Máriou, nie je dôverou v ponímaní dnešného sveta, ale je dôverou viery. Ježiš nám pripomína, podobne ako kedysi apoštolom, že nepatríme tomuto svetu, len žijeme na tomto svete. (por. Jn 15, 19). Človek obdarovaný vierou, musí žiť srdcom ponorený v Božej milosti a zjavovať svetu predovšetkým bohatstvo nadprirodzeného života. Otec nás volá, aby sme ľudom dnešných čias zjavili novú dôveru, dôveru viery a podstatne ju odlíšili od ponímania dôvery vo svete. V duchu pravej nadprirodzenej dôvery sa nesnažíme posudzovať v pravdepodobnosti konanie, alebo prístup človeka, ktorý nás akýmkoľvek spôsobom zranil. Nezaradíme ho v našej mysli medzi ľudí, ktorí nie sú hodní našej lásky, našich slov a modlitieb. Musíme veriť v obrátenie človeka, lebo každý je milovaný Otcovou láskou. Aj on patrí do veľkej Božej rodiny, za ktorú vylial svoju krv jednorodený Boží Syn. Aj on je mojím bratom, alebo mojou sestrou. Podobne, ako sa vďaka milosrdenstvu Otca stáva vždy hodný jeho dôvery, musí byť hodný tejto vznešenej skúsenosti prameniacej aj z môjho vnútorného postoja milosrdnej lásky. Áno, to je pravá dôvera človeka žijúceho z viery, ktorú nám predstavuje Otcova láska nie len k obdivovaniu, ale predovšetkým k nasledovaniu. Hľadiac na ňu prirodzeným ľudským pohľadom, jej uskutočňovanie je veľmi ťažké. No s otvorenými očami živej viery a srdcom otvoreným pre pôsobenie tešiteľa - Ducha pravdy, nám archanjel Gabriel pripomína, nebojte sa: "Čo je ľudom nemožné, Bohu je všetko možné" (por. Lk 1, 37). Áno, Bohu je skutočne všetko možné. Podobne, ako to bolo v živote dokonalej dôvery čistej Márie. Jej odovzdanosť v uskutočňovaní Otcovej vôle je svedectvom Božieho konania v ľudskej poníženej a úprimnej duši. Jej pravá dôvera viery voči všetkým ľudom spečatená láskou, nás zároveň musí privádzať k nasledovaniu zjaveného vznešeného príkladu. Nadovšetko Máriina materinská láska, s ktorou prijala všetkých ľudí bez rozdielu za svoje milované deti, je vrcholným svedectvom jej dôvery v ľudí dobrých i zlých. Mária nikdy neoddelila deti, ktoré ju sklamali a zranili hriechom srdce jej milovaného Syna a jej nepoškvrnené srdce. Ona vždy miluje a nikdy neprestáva byť matkou. Svojou bezhraničnou dôverou k svojim veľakrát neposlušným deťom nás prosí: "Dôverujte všetkým ľudom bez rozdielu. Vzbuďte si novú dôveru v ľudí, ktorí vás zranili. Lebo dôvera z viery v sebe ukrýva Božiu silu lásky, ktorá oslovuje a premieňa ľudské srdcia".


Informácie o Administrator

Obrázok používateľa Administrator

Krátke info o sebe (nepovinné)

Informácie o portáli Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 07.07.2015 - 09:55
    Pani mala cukrovku v takomto stadiu: Bola dva roky na invalidnom dochodku. Otvorene rany na rukach...
  • 04.07.2015 - 19:00
    Dokument sa nazýva Istanbulský dohovor a samozrejme mieša veľmi zlé veci s tými dobrými, aby sa aj...
  • 03.07.2015 - 06:26
    „Kto skutočne miluje, vždy nájde drobnosti, ktoré ho podnietia, aby miloval ešte viac.“ (sv....
  • 24.06.2015 - 06:07
    „Človek má právo pozerať na druhého zhora len vtedy, keď mu chce pomôcť vstať.“ Gabriel García...
  • 23.06.2015 - 06:19
    „Pamätaj na túto jasnú skutočnosť evanjelia: Ty druhých vedieš ku Kristovi predovšetkým svojím...
  • 21.06.2015 - 07:50
    Kto môže byť svätým? Aj ty! Svätosť je život s Bohom v nebi. Cirkev rozlišuje tri základné možnosti...
  • 16.06.2015 - 09:47
    „Čo Boh obyčajne od nás chce, čo vždy od nás žiada, je naše srdce, naša láska,
  • 12.06.2015 - 07:40
    „Existujú ľudia, ktorí darovaním seba samých prinášajú svedectvo o tom, že človek nie je vydaný...
  • 11.06.2015 - 13:24
    Naše myšlienky sú ako oblaky. Jasné, ale aj pochmúrne, niekedy možno až čierne. Prichádzajú a...
  • 11.06.2015 - 13:15
    „Tomu, kto vie čakať, čas otvorí každú bránu.“ (Čínske príslovie) Údelom človeka je čakanie.