Každý človek, žijúci na našej zemi, vo svojej prirodzenosti túži po šťastí. Počas rokov svojho putovania k otcovi sa zameriava na svoju životnú úlohu - hľadať šťastie. No nie vždy sa mu to darí. Veľakrát nám skúsenosť hovorí, že nájdené šťastie nebolo pravé, ale klamné a neskôr sa stalo pre človeka nešťastím. Po negatívnej skúsenosti si najmilovanejšie Božie stvorenie kladie otázku: Existuje vôbec skutočné šťastie a kde ho možnosť nájsť? Áno, existuje pravé šťastie, naozaj je možné ho nájsť, ponúka sa ľudstvu neprestajne, každý deň. (por. Mt 5, 3-12). Aby sme sa dostali k jeho prameňu, musíme podstatne rozlíšiť šťastie v ponímaní sveta, od šťastia, ktoré nám predstavuje Božia láska skrze Ježiša a Máriu. Šťastie, ktoré propaguje dnešný svet, predovšetkým masovokomunikačnými prostriedkami, zvlášť televíziou, rozhlasom a tlačou, je veľakrát nešťastím. Poväčšine je zamerané na čas pozemského života a vyznačuje sa prchavosťou. Ale človek, povolaný k večnému životu v sláve Najsvätejšej Trojice, nemôže byť uspokojený časným zážitkom a musí byť pohnutý svojím srdcom, vôľou i rozumom, aby nachádzal pravé šťastie. Len tak môže byť vnútorne vyrovnaný a spokojný, lebo takto je zameraný k Pôvodcovi života, víťazovi nad smrťou a Otcovi večnosti. Iba v ňom môže dokonale v pokoji spočívať, lebo v ňom má zmysel celá ľudská existencia. Tu je jediný a jedinečný prameň pravého šťastia, ponúkaný všetkým ľudom dobrej vôle. (por. Lk 2, 14). Zároveň v ňom vidíme očami živej viery dôkaz nepochopiteľnej Božej lásky, ktorou nás skrze obetu nepoškvrneného Baránka, narodeného z čistej Panny, "vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna, v ktorom máme vykúpenie, odpustenie hriechov." (Kol 1, 12-20). Človek dnešných čias, predovšetkým rozvíjaním Božieho daru viery, musí žiť v radostnom vnútornom uistení, že pravé šťastie skutočne existuje. Zároveň nikdy nemôže zabudnúť opatrne triediť šťastie ponúkané svetom od šťastia zameraného na Božie kráľovstvo, ktoré sa už tu, počas pozemskej púte, má vzmáhať v ľudských srdciach.

Keď v duchu hľadíme na život Panny Márie a predstavíme si niektoré udalosti zapísané v evanjeliu, je zjavné, že je preniknutý mnohými bolestnými skúsenosťami. Aj úcta k Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska, nám pripomína skutočnosť utrpenia, ktoré naša milujúca Matka stretala na životnej ceste. Máriina veľkodušnosť v plnení Božej vôle, dokonale prejavená v nazaretskom dome pri zvestovaní slovami "nech sa mi stane podľa tvojho slova" (Lk 1,38), je dôkazom dôvernej lásky k Otcovi, ktorá je spojená s nemalým utrpením. Nakoniec, Simeonove proroctvo, vypovedané pri obetovaní Božieho dieťaťa v Jeruzalemskom chráme, je predzvesťou tých najbolestnejších chvíľ Máriinho života, keď stojí pod krížom, na ktorom nepochopiteľne trpí a zomiera jej milovaný Syn. (por. Lk 2, 35). Človek vo svojich obmedzených možnostiach si len veľmi málo vie predstaviť predovšetkým duševnú bolesť Márie, spolupracujúcej na vykúpení sveta. Ale zároveň si len málo vie predstaviť jej šťastie z viery, rodiacej sa v jej nepoškvrnenom srdci. Je to šťastie z dokonalej lásky k Bohu a celému ľudstvu. Toto šťastie prevyšuje akékoľvek ľudské utrpenie, je zamerané na život vo večnosti ponorený do tajomstva lásky Najsvätejšej Trojice. Šťastie, ktoré vlastnia anjeli v nebi a zástupy svätých. Zároveň šťastie, ktoré ako odblesk večnej radosti, môže prežiť každý, kto úprimne žije z viery. Áno, to je Máriine šťastie! V ňom je Mária skutočne Blahoslavená! Lebo verí a miluje. "Blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán" (Lk 1, 45), pripomína sv. Alžbeta. Mária s hlbokou vierou prijíma posolstvo Otcovej vôle a uskutočňuje ho. To je pohľad na bolestnú a
zároveň blahoslavenú Máriu, ktorý nám predstavuje pravdivý obraz o ľudskom živote, v ktorom sa utrpenie prelína s radosťou. No utrpenie, prijaté s vierou, sa môže stať pre človeka cennou očisťujúcou a posväcujúcou obetou, v ktorej má Boh svoje zaľúbenie. Vtedy ľudská duša môže získať skúsenosť pravého šťastia, ktoré sa v plnej miere prejavilo v živote našej čistej Matky Márie. Upierajúc na ňu duchovný zrak, zasväcujúc sa jej nepoškvrnenému srdcu a posilňujúc puto našej detinskej lásky dennou modlitbou sv. ruženca, je istou cestou, ktorou nás Mária vedie k Otcovej milosrdnej láske. V nej je ukrytý prameň skutočného šťastia. Toto šťastie úprimne veriacej a milujúcej duši nemôže nikto na svete vziať. Nezatieni ho ani ľudské utrpenie, lebo pravá láska pochádzajúca od Boha je vždy silnejšia. No toto šťastie treba denne v sebe odkrývať. Živiť sa chlebom života - Eucharistiou (por. Jn 6, 48), úprimne sa zmierovať s Otcom vo sviatosti pokánia a ukrývať svoj život do nepoškvrneného srdca Panny Márie, ktoré je naším útočišťom.

Jedna udalosť z evanjelia nám predstavuje Ježiša, ktorý pripomína svojim učeníkom dar šťastia, dopriaty Otcovou prozreteľnosťou: "Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vidíte vy. Lebo hovorím vám: Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli." (Lk 10, 23). Toto blahoslavenstvo patrí aj nám. Aj my sme blahoslavení, lebo denne môžeme vidieť prichádzajúceho Krista v Eucharistii a počúvať jeho slovo. Musíme často ďakovať za toto najcennejšie šťastie, dávajúce hlboký zmysel a pravú vznešenosť nášmu životu. Ďakovať Márii - Bohorodičke za Božieho Baránka, ale i za pravé šťastie, ktoré nám ona zjavila: "Blahoslavená je tá, ktorá uverila"... V úzkom spojení s ňou máme zverené konkrétne poslanie. Boh nám dôveruje a posiela nás do našich domovov, pracovísk, medzi všetkých ľudí - no zvlášť k trpiacim, aby sme im svojím životom pripomenuli, že pravé šťastie naozaj existuje. Máme ho predstaviť dnešnému svetu v spojení s čistou Pannou a ukrytí v jej nepoškvrnenom srdci. Ona sa nám s materinskou láskou prihovára: "S hlbokou pokorou a vierou prijímaj všetko z Otcových rúk. S čistotou svojho srdca ho miluj a zároveň maj lásku ku všetkým ľudom. Potom pocítiš, že aj človek môže byť blahoslavený. Áno, aj na zemi existuje pravé šťastie a je možné ho nájsť"...