Každý človek, obdarovaný rozumom a slobodnou vôľou, môže v sebe pomaly odkrývať poznanie svojho Stvoriteľa a Pána. Otváranie vzácnych očí viery mu pomáha rozpoznávať jeho mnohé vlastnosti, ktoré nám predstavujú Božiu dokonalosť. Spomedzi všetkých sa vyníma najvznešenejšia vlastnosť, ktorou Otec prejavuje plnosť svojej odpúšťajúcej a zachraňujúcej lásky - Milosrdenstvo. Ňou sa neprestajne skláňa ku krehkému ľudskému stvoreniu, aby v ňom zjavil svoju veľkosť a krásu. (por. Mt 9, 13). V duchu hľadiac na dejiny Izraelského národa nás nutne musí osloviť Otcova milosrdná trpezlivosť, s ktorou je vždy ochotný zachrániť kajúceho človeka a priviesť ho na cestu spásy. Neskôr, v čase keď sa "Slovo telom stalo a prebývalo medzi nami" (Jn 1, 14), nám Boží Syn opäť predstavil lásku svojho Otca a poukázal, ako skrze ňu obetou na kríži otvoril ľudstvu zvláštnu bránu k prameňu dokonale premieňajúceho milosrdenstva. Lebo Boh nikdy nechcel smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil. Mária je očarená milosrdenstvom Otca, ktorý zhliadol na jej poníženosť a pri návšteve svojej tety Alžbety v Ein Karem ho zvelebuje vo svojom chválospeve. Nepoškvrnená Panna je vnútorne presvedčená, že Boh bohatý na milosrdenstvo sa prejavuje so svojou zachraňujúcou láskou z "pokolenia na pokolenie" a to bude pretrvávať do konca ľudskej existencie. Mária chce aj nás, svoje deti, osloviť a priviesť ku modlitbe vďaky a chvály tejto najvznešenejšej Otcovej vlastnosti, vlievajúc do zranenej ľudskej duše vždy novú životodarnú silu a pokoj. Mária nám chce zároveň pripomenúť jeden najcennejší spôsob oslavy najvyššieho, pripomínajúc slová jej milovaného Syna: "Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!" (Lk 6, 36).

Rozjímajúc s Máriou nad Božou výzvou sme na začiatku postavení pred otázku: Ako nám náš nebeský Otec prejavuje svoje milosrdenstvo? V duchu hľadiac na mnohé udalosti zapísané v knihe života, súvisiace s otázkou odpustenia nie malým hriešnikom, počnúc od Márie Magdalény, Zacheja v Jerichu až po Dismasa - kajúceho lotra na kríži, nás musí osloviť dokonalá premieňajúca sila Božieho Milosrdenstva. Kristus má vždy nový pohľad na svoje najmilovanejšie stvorenie, ktorému prinavrátil hriechom stratený život. Nikdy nepoukazuje na chyby spáchané pred obrátením. Omilostenému hriešnikovi, zaodievajúc ho rúchom spásy, chce prejaviť novú lásku, aby ho priviedol k istote nového života, ktorý v ňom zakvitol. Ježiš citlivo poukazuje na svoj kríž, na to sväté drevo, kde vzišlo vykúpenie pre celú ľudskú rodinu. Také je Božie milosrdenstvo voči nám a pohnutí jeho skúsenosťou ho aj my máme tak predstaviť dnešnému svetu v medziľudských vzťahoch. Mária by nám opäť pripomenula slová svojho milovaného Syna: "Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec." Pre človeka je veľmi dôležité, aby pri prejavoch odpúšťajúcej lásky k blížnym, nasledujúc príklad milosrdného Otca, vedel získať vždy nový pohľad lásky na blížneho. Milosrdenstvo nie je problematikou vzletných slov, ale predovšetkým ľudského srdca, ktoré prejaví blížnemu, že je jeho dobrou vôľou prijatý. Až po tejto skúsenosti odpúšťajúci vpravde môže povedať, že bol skutočne milosrdný.

Človek môže poznať mnohé spôsoby, ako sa dá v živote oslavovať Otcova milosrdná láska. Najdôležitejšie je spojiť sa s Máriou v modlitbe vďaky a chvály. Ale Mária nás učí tento spôsob oslavy Božej prežívať i v našich medziľudských vzťahoch. Ona sama v mnohých situáciách života musela prejaviť vzácnu odpúšťajúcu lásku. Neláska a nenávisť voči Ježišovi sa zaiste dotýkala aj jeho milovanej matky. No Mária odpúšťa a miluje. Svoje milosrdenstvo zjavuje predovšetkým v Jeruzaleme, keď mysliac na jej zverené deti sveta sa stáva bolestnou spoločníčkou pri vykúpení celej ľudskej rodiny. Áno, to je priezračný pohľad na Máriu, ktorá oslavujúc Otcove milosrdenstvo, ho aj viditeľne zjavuje človeku. Mária nám predstavuje milosrdenstvo v jeho dokonalej nadprirodzenej kráse, podobne, ako ho prijímame z Otcových rúk. Rozjímajúc nad touto najvznešenejšou Božou vlastnosťou, aj my musíme byť pohnutí k veľkodušnosti voči všetkým bratom a sestrám, ktorí nás akýmkoľvek spôsobom zraňujú. Nemôžme zabudnúť, že skutočné odpustenie, týkajúce sa srdca, ich musí priviesť ku dôležitej skúsenosti a istote, že sú opäť milovaní. Až tak môžeme svetu zjaviť odpúšťajúcu lásku, v jej plnosti a vznešenosti.