9. Naša vlasť je v nebi

Boh je stvoriteľom vznešenej prírody. Človek žijúci z viery môže v nej vidieť veľkodušný prejav Otcovej lásky voči svojim stvoreniam. Mnohé prírodné krásy oslovujú ľudského ducha a privádzajú ho k večnému pôvodcovi. Preto sa človek zvyčajne rád pohybuje po lúkách a kopcoch, obdivujúc zázraky, ktoré vidí okolo seba. Pôvodná príroda, tak ako vzišla z rúk Stvoriteľa, je obyčajne výnimočne očarujúca. Vybrať sa do lesov s neoznačenými turistickými chodníkmi je zaujímavé, ale zároveň i nebezpečné, pre možnú stratu orientácie. Nie je ľahká situácia, v ktorej človek má svoj vytýčený cieľ cesty, ale nevie, akým smerom má ísť. Akým veľkým šťastím je stretnutie s blížnym, ktorý mu poradí správny smer a vnútorne ho uistí. Stvorenie nás, ľudí, je vrcholným darom Otcovej lásky. Už starozákonný žalmista obdivuje toto tajomné Božie počínanie: "Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil". (Ž 8). Človek je povolaný na životnú cestu. Radosťou je uvedomiť si veľkosť tohoto daru nielen vzhľadom na čas pozemského putovania, ale predovšetkým na jeho vznešené zameranie k šťastnej večnosti, prežívanej v Božej láske s našou matkou Máriou, anjelmi a svätými. "Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú." (1 Kor 2, 9) napísal apoštol národov. Naozaj, na zemi nie sme schopní prežiť plnosť šťastia nebeského kráľovstva, ale môžeme sa aspoň jeho najmenšieho lúča dotknúť. Človek, ktorý je zaodiaty rúchom milosti posväcujúcej, živený najcennejším chlebom - Eucharistiou, rozjímajúc nad Božím slovom, uskutočňujúc ho vo svojom každodennom živote, môže byť naplnený nepatrnou skúsenosťou neba. Život v radostnej večnosti je životom lásky a žiť lásku je povolaním každého najmilovanejšieho Otcovho stvorenia. Sme teda na ceste, na ktorej máme vytýčený najvzácnejší cieľ. Zároveň na ceste, ktorá je poprelínaná tými najrozličnejšími klamnými chodníkmi. Na ceste, na ktorej stretáme mnohých ľudí túžiacich zmeniť našu orientáciu života, poukazujúc na väčšinu bratov a sestier patriacich súčasnému modernému svetu. A predsa môžeme získavať istotu viery, že naša životná cesta je tou správnou cestou. Veď milujúci Boh s našou bdejúcou matkou sú stále pri nás. Predstava množstva anjelov a svätých, orodujúcich za nás v nebeskej sláve, nás musí naplniť duchovnou radosťou. Nie sme nikdy sami. Otec s Máriou sa nemôžu od nás vzdialiť, čo im znemožňuje ich dokonalá - zachraňujúca láska k nám. Iba my, vo svojej krehkej ľudskej prirodzenosti, zlákaní navonok krásne upravenými, ale pritom zradnými chodníkmi života, sa od nich vzďaľujeme. No poznanie Božej lásky, prežité mnohými skúsenosťami viery, a zároveň láskavé bdenie prečistej Panny sprevádzajúcej náš každodenný život, nás musí pohýnať k modlitbe vďaky a chvály. Eucharistická prítomnosť Božieho Baránka, ktorý sa ponúka každému vnútorne čistému a milujúcemu človeku, i jeho premieňajúca, odpúšťajúca sila milosrdenstva, prejavovaná vo sviatosti zmierenia, a pôsobenie Ducha Svätého, udržiavajúceho a posväcujúceho život matky Cirkvi cez jej služobníkov, sú tým najsilnejším dôkazom Božej lásky, ktorá chce každého človeka sprevádzať na správnej ceste života. Opravdivé Božie i Máriine dieťa je povolané prežívať vnútornú istotu viery a vznešenú nádej na večnosť v Otcovom kráľovstve. Nanebovzatá Mária, duchovne prítomná medzi nami, nám poukazuje na nepochopiteľnú krásu neba, kde nás očakáva. Áno, je to Mária, ktorá podobne ako my prežívala radosti i bolesti všedných dní. Je to Mária, ktorá s hlbokou vierou a láskou prijíma nám nepredstaviteľné utrpenie, ako spolupracovníčka pri uskutočňovaní vykupiteľského diela Božej lásky. Zároveň je to Mária, ktorá bola vždy blahoslavená - šťastná, lebo v blízkosti svojho milovaného Syna a ako nevesta Ducha Svätého rozjímala nad Božím slovom a uskutočňovala ho. Naozaj šťastná Mária, v nebi korunovaná za Kráľovnú neba i zeme, na ktorej sa dokonale prejavili slová jej chválospevu - "Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených." (Lk 1, 52). Šťastná Mária, ktorá si vo všetkých situáciách života zachováva nepochopiteľný pokoj, preniknutá vrúcnou dôverou a odovzdanosťou do Otcových rúk. Zároveň chudobná, skromná a blahoslavená Mária, ktorá nám predstavuje pravú slobodu Božieho dieťaťa, poukazujúc na skutočné bohatstvo, nepodliehajúce žiadnej skaze, ani rozpadu, zamerané na šťastnú večnosť.

Naša vlasť je naozaj až v nebi. (por. Flp 3, 20). Na tento najvznešenejší cieľ, musíme neustále upierať svoj duchovný zrak. Prozreteľný Otec nás s láskou povolal k večnému životu s ním. Na prijatie tohto ľudsky rozumom nepochopiteľného daru sa máme pripraviť v časnosti. Čas pozemského života je veľký dar a musíme ho čo najužitočnejšie využiť. Naším povolaním je uskutočňovanie lásky, vyvierajúcej z úprimne veriaceho a milujúceho srdca. To je Otcova vôľa, o ktorej nám ten najvernejší a najvznešenejší obraz vytvoril Kristus - Syn Boží a jeho i naša matka Mária. V úzkom spoločenstve s nimi, neprestajne rozjímajúci nad ich životmi, nám dôverujúci Otec zveruje úlohu. Vytvoriť podobný oslovujúci obraz života evanjelia v našom osobnom živote a predstaviť ho dnešnému svetu. Nebojme sa tohto poslania, veď milujúci Trojjediný Boh, čistá Mária, anjeli a svätí sú s nami.


Informácie o Administrator

Obrázok používateľa Administrator

Krátke info o sebe (nepovinné)

Informácie o portáli Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 02.02.2012 - 21:12
    Ako je známe firma Microsoft podporuje programy na kontrolu populácie, ktoré sú prepojené so...
  • 31.01.2012 - 05:48
    Mrzne nám. A ako na aukcii, keď prihadzujú kupci na cene, pridáva zima stupne. Kam až to chce hnať...
  • 26.01.2012 - 07:07
    Oblakom závidím, že rozdávať sa vedia. V drobunkých vločkách. A všetko skrášlia hneď. Keby to...
  • 25.01.2012 - 16:06
    „Ja nechodím na spoveď,“ hovorí mi jeden pán pred kostolom. „Ja sa tam s farárom iba rozprávam.“
  • 24.01.2012 - 06:50
    Cestovať vlakom, to je nuda, hovorí niekto, niekto pridáva, to nie je nuda, to je rovno, poriadne...
  • 23.01.2012 - 11:43
    Kamkoľvek sa pohnem, všade počúvam nadávky.
  • 20.01.2012 - 21:11
    Je to vlastne epitaf – veľmi častý, a teda aj moderný v istom časovom úseku, o ktorom napovedá aj...
  • 20.01.2012 - 11:56
    Rozbehli sa predvolebné kortešačky. Ľudia z jednotlivých strán sa zviditeľňujú, sľubujú, lákajú...
  • 20.01.2012 - 05:49
    Pred treťou nad ránom, keď budík sladko drieme ešte, ja tvrdo pracujem. Odháňam myšlienky, čo dáko...
  • 18.01.2012 - 06:08
    Do snehu vrastené lavičky kovové, prikryté studenou perinou. Tvrdo spia. A ľudia? V čo vrástli?...