Musíme sa naučiť kráčať po špičkách a to hlavne po území lásky, vyzuť si pritom obuv všednosti, neodbytnosti, hrubosti, rečníctva, povrchnosti, zbožnej naivity.
Nášmu jazyku musíme vrátiť zmysel pre správnu mieru, zdržanlivosť, alebo niečo, čoho sa nedá dotknúť, niečo jemné, čo nám umožní zľahka sa dotknúť tajomstva, ale pritom nič nezašpiniť, nič neznesvätiť.

Alessandro Pronzato: Hľadanie stratených čností