I svedectvo Jána – najbližšieho Pánovho učeníka, nie je menšie, hoci nie je krvavé. Je to tiež svedectvo lásky. Jemu vďačíme za hlboké prežitie Božej lásky vo svojom živote, o čom píše nasledujúcimi slovami: „Čo bolo od počiatku, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života“ (1 Jn 1, 1). Áno, je to on, ktorý sa odvažuje svedčiť, na základe vlastnej skúsenosti: „Boh je láska“ (1 Jn 4,8).
Ján je už starec. Asi preto pochopil to, čo mu bolo predtým ťažšie – že hodnoty ponúknuté Mesiášom môže prijať len s detským srdcom: bez vypočítavosti a celkom.
Nielen Štefan, Ján a betlehemskí mučeníci patria do blízkosti jaslí: Právom tam patríme my všetci. Všetci ľudia dobrej vôle, ktorí sme v týchto dňoch pocítili blízkosť toho druhého, teplo lásky, spriaznenosti a bolo nám tak príjemne. V tomto zmysle chceme aj v nasledujúcich dňoch a mesiacoch byť nositeľmi a šíriteľmi vianočných hodnôt, teda byť opravdivými svedkami Vianoc.
Na minútu...s Viliamom Judákom – Adventné a vianočné zamyslenia (karmelitánske nakladateľstvo)
