Je to vlastne epitaf – veľmi častý, a teda aj moderný v istom časovom úseku, o ktorom napovedá aj slovosled. Pre mňa aktuálny i dnes.

Chcela by som ho mať na svojom náhrobku. Možno to niekomu znie morbídne, ale mám to premyslené. Totiž každý, kto sa pristaví a prečíta si ho, vlastne prednesie k Bohu strelnú modlitbu. Strelné modlitby sú moje obľúbené. Sú trefné, od srdca, plné pozornosti a sily.

Je to ako keď niekomu blahoželáme k sviatku – niečo mu prajeme. A zvyčajne mu prajeme všetko najlepšie. A pre dušu zomrelého je toto niečo podobné.

Prajem mu to najlepšie –
"Bože, osláv dušu jeho!"
"Bože, osláv dušu jej!"
"Bože, osláv duše ich!"