Vraví sa, že človek by sa mal hanbiť, keď sa mení.
To je nezmysel! Hanba je, keď sa nemení.
Lev Nikolajevič Tolstoj
„Si niekto úplne iný, ako si býval. Hanbi sa.
Zmenil si sa. Už nie si chlap, trháš partiu, odcudzil si sa kamarátom, ktovie čo si o sebe myslíš. Jednoducho si stratil charakter.“
Takýmito výčitkami ho zahrnuli bývalí krčmoví kamaráti po tom, ako sa rozhodol definitívne skoncovať s alkoholom. Bolo pre neho veľmi ťažké znova sa nenapiť, ale oveľa ťažšie by bolo odolávať útokom kamarátov na jeho charakter, ktorý sa podľa mienky všetkých čestných pivárov zmenil k horšiemu.
V živote prichádzajú situácie, keď treba niečo zmeniť. Istotne nikto nebude nikoho kritizovať a znevažovať jeho osobnosť za to, že v šesťdesiatke už nenosí rovnaké sako, aké nosil, keď mal osemnásť. Kým však človek rastie, mení sa aj jeho poznanie a s ním aj postoje. Winston Churchil k tomu vtipne dodával, že len hlupák nemení svoje názory.
Pozor! Celkom iné je to v situáciách, keď sa z vypočítavosti alebo zo zbabelosti mení napríklad politická farba saka. Napriek tomu platí, že zmena a život sú stále zmeny. Menia sa aj pohľady na svet hodnôt. Niekedy by sme sa až hanbili za to, čím sme sa predtým chválili. A naopak.
Isté je, že nikto z nás dnes nie je taký istý, aký bol včera, a nikto nebude zajtra taký, aký bol dnes. Každý deň nám ubúdajú mozgové bunky, zhoršuje sa aj ten najlepší zrak, prehlbujú sa vrásky na tvári a opotrebováva sa celý organizmus. Pominuteľnosť každej sekundy nášho života prináša zmeny a takmer nič proti tomu nemôžeme robiť. Ide o zmeny, o ktoré človek nestojí, lebo sú znamením našej bezmocnosti. Skôr či neskôr sa však s nimi musíme zmieriť.
Okrem týchto zmien, ktoré v podstate vedú k horšiemu a môžeme ich pozorovať iba ako diváci, existujú aj zmeny, ktoré vedú k lepšiemu a sú úplne v našej réžii.
K radosti ľudskej duše patrí poznanie, že potrebujeme zmenu k lepšiemu, vedomie, že takáto zmena má zmysel, a rozhodnutie vytrvať v dobrom. Preto sa neprispôsobujme tomuto veku, ako varuje svätý Pavol, ale obnovujme sa premenou svojho zmýšľania.
Max Kašparů – O radostiach ľudskej duše
