Mať trpezlivosť neznamená zaujať postoj, kedy je “všetko zbytočné, nič sa nedá robiť“. Ani sa tým nechce povedať, že „malo to tak skončiť“, ale naopak trpezlivosť hovorí: „ To pekné ešte len príde.“
Trpezlivý človek je ten, kto sa nevzdáva, ani v porážkach sa nepokladá za porazeného. Nestráca trpezlivosť, keď sa zdá, že je všetko stratené.
Trpezlivosť nemá hranice, tak isto aj nádej je bez hraníc.
Trpezlivý človek prijíma oneskorenia, hustú tmu, protirečenia i odmietania. Nepokladá ich však za definitívne „posledné slovo“, za neodvolateľný výrok. Vidí ich ako niečo dočasné.
Každým popretím skutočnosti, sklamaním, nepríjemným nešťastím, nekonečným bdením a absurdnosťou zväčšuje trpezlivý človek svoj kapitál trpezlivosti a nedá si ho vydrancovať. Všetky svoje zdroje a energie vkladá do trpezlivosti.
Trpezlivosť vždy stojí na začiatku každého podujatia, keď všetko treba ešte len urobiť.
Trpezlivosť sa začína, trpezlivosťou sa pokračuje.
A trpezlivosťou sa každé dielo privádza do konca.
Trpezlivý je ten, kto je ochotný začínať vždy znovu.
Musíme si dobre uvedomiť, že mať odvahu neznamená vedieť začať, ale znamená vedieť znovu začať.
Nestačí počiatočné nadšenie. je treba bojovať proti väčšiemu nepriateľovi, proti malomyseľnosti. Najúčinnejšou protilátkou proti malomyseľnosti je trpezlivosť.
A musíme sa presvedčiť, že trpezlivosť je sila a nie slabosť. Je to energia. Trpezlivosť zabezpečuje trvanlivosť celej stavby. Trpezlivosť je silnejšia ako odporcovia, odmietnutia, neočakávané údery, ťažkosti akéhokoľvek druhu.
Jedine trpezlivosť dáva láske trvanlivosť.
Alessandro Pronzato: Hľadanie stratených čností