Ježišove „obráťte sa“ (Mk 1,15) nie je výzva, aby sme sa začali pozerať ešte viac sami na seba.
On vlastne ani nepovedal: Spytujte sa, obráťte pozornosť na svoje slabosti, choďte do seba a vnorte sa do svojho svedomia... Nič také.
Ale obráťte sa ku mne, ku svojmu Bohu!
Áno, je iba jediné skutočné obrátenie, obrátiť sa k Bohu, ktorý doteraz stál v našom živote možno dosť bokom. Pozrieť sa mu do očí, nájsť si naňho čas. Až tvárou v tvár s naším Bohom, v stretnutí s ním uvidíme a nanovo pochopíme aj svoj hriech.
Obrátenie k nemu nás samozrejme privedie k tomu, že budeme robiť aj nejaké skutky pokánia. Určite ale nimi nemôžeme začínať. Pretože Bohu vlastne vôbec nejde o naše cigarety, ani o našu kávu, alebo čokoládu. Nejde mu ani o naše pôsty, vďaka ktorým si vlastne ešte sami sebe lichotíme, ako sme dobrí, že sme to dokázali.
Bohu ide o nás a o to, aby sme ho veľkoryso pustili do svojho života. Potom tiež dokážeme dať priestor veciam dôležitejším, než je televízia alebo káva.
Vojtěch Kodet: Hledám tvou tvář (karmelitánske nakldatelství)