Ak máme vo svete prispieť k porážke kultúry smrti, začnime najprv vo svojom živote.
Skúsme v pôstnej dobe zásadne odmietnuť každý film, knihu a časopis, ktorý cez násilie, nemravnosť, či ohováranie ľudí poškvrňuje naše srdce. Kultúra smrti totiž človeka najprv navykne na násilie a nemravnosť ako na samozrejmosť, nahovorí mu, že vo svete je zlo všade, že takmer všetci sú ako on, ak nie horší, takže nie je potrebné, aby sa v čomkoľvek menil. Potom mu vezme slobodu (vznikne závislosť) a nakoniec i nádej. Pokiaľ niekto medzi nami hľadá cestu k slobode v zvrátenom sexe, alkohole, či drogách, povedzme tomu podvodu jasné nie.
Bude to náročné, ale získaná sloboda stojí za to.
Odmietanie zla by však bolo málo. Stavebnými kameňmi kultúry života sú skutky praktického milosrdenstva či odpustenia. Najlepšiu inšpiráciu k dobru získavame od samého Boha, preto si v pôstnej dobe nájdime čas na rekolekciu a modlitbu, na čítanie, či film inšpirujúci k dobru.

Ján Graubner – Hledání živého Krista (karmelitánske vydavateľstvo)