Na jeho mieste

Starý pustovník Sebastián, sa zvyčajne modlieval v malej osamotenej kaplnke na kopci. V kaplnke ľudia uctievali Ukrižovaného, ktorý dostal významný titul „Kristus milosti“. Ľudia sem prichádzali z ďalekého kraja, aby si vyprosili milosť a pomoc.
Starý Sebastián sa raz rozhodol, že aj on poprosí o milosť. Hodil sa pred obrazom na kolená a prosil: „Pane, chcem trpieť s tebou. Dovoľ mi prevziať tvoje miesto. Chcem na kríži visieť ja.“
Odmlčal sa a s očami upretými na kríž čakal na odpoveď.
Ukrižovaný zrazu pohol perami a povedal:
„Dobre, priateľ, prijímam tvoju prosbu, ale pod podmienkou: Čokoľvek sa stane a čokoľvek uvidíš, budeš mlčať.“
„Sľubujem ti to, Pane.“
A vymenili si miesta.
Nik z veriacich si nevšimol, že na kríži bol už pribitý Sebastián a že Pán zaujal miesto pustovníka. Ctitelia prichádzali ďalej, vyprosovali si milosti a Sebastián, verný svojmu sľubu, mlčal. Až jedného dňa...
Prišiel akýsi boháč a keď sa pomodlil, zabudol si na stupienku peňaženku plnú zlatých mincí. Sebastián to videl, ale zachoval mlčanie. Neprehovoril ani hodinu potom, keď prišiel akýsi chudák, ktorý neveril takému šťastiu a odišiel s peňaženkou. A Sebastián neotvoril ústa, ani keď si pred ním kľakol mladík, ktorý ho prosil, aby ho chránil na dlhej ceste cez more. Ale neodolal, keď videl, že boháč sa zadychčaný vrátil a myslel si, že peňaženku so zlatými mincami mu ukradol mladík. Vykrikoval, že zavolá políciu a že ho dá zatvoriť.
A vtedy bolo počuť výkrik: Zastav sa!
Všetci sa zadivene pozreli hore a videli, že to zvolal Ukrižovaný. Sebastián vysvetlil, ako sa to všetko stalo. Boháč sa hneď rozbehol hľadať chudáka. Mladík sa poponáhľal, aby mu neušla loď. A keď sa kaplnka vyprázdnila, Kristus sa obrátil na Sebastiána, aby mu dohovoril.
„Zostúp z kríža. Nie si hoden zaujímať moje miesto. Nevedel si mlčať.“
„Ale, Pane,“ zaprotestoval zmätený Sebastián. „Mal som dopustiť tú nespravodlivosť?“
„Nevieš,“ odpovedal Pán, „že boháčovi patrilo, že stratil peňaženku, lebo s tými peniazmi sa chystal dopustiť nespravodlivosti. Chudák, naopak, tie peniaze veľmi potreboval. A čo sa týka toho mladíka, keby ho boli zadržali stráže, bola by mu ušla loď a bol by si zachránil život, lebo práve v tejto chvíli loď na šírom mori stroskotala.“

Bruno Ferrero - Je tam hore niekto?
Malé príbehy na potešenie duše

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 31.12.2013 - 13:57
    Sme na rozhraní. Ako už toľkokrát predtým, aj dnešnej noci sa stretnú koniec a začiatok. Temnota...
  • 24.12.2013 - 07:37
    Na Štedrý večer zídete sa pri prestretom stole a pod stromček položíte s láskou svoje dary. Na...
  • 22.12.2013 - 21:31
  • 19.12.2013 - 07:43
    K Vianociam (okrem iného) patrí aj biely sneh a farebné pozdravy. Biely sneh síce ešte na mnohé...
  • 18.12.2013 - 07:28
    V mojej „dennej tlači“ je veľa zaujímavých obrázkov a pekných príbehov. Rada si ich pozerám, „...
  • 17.12.2013 - 06:52
    Dva štipce sú ako dve ruky. Mamkina a tatkova. Držia ma riadne silno, aby ma neodfúkol vietor, ba...
  • 16.12.2013 - 01:24
    V poslednej dobe badať vo svete veľa pôsobenia nepriateľa ľudskej spásy. Kresťan sa môže občas...
  • 13.12.2013 - 08:38
    Schrupol som si. Toľké nakupovanie... Koho by to nezmohlo? A snívalo sa mi o Vianociach... Všetko...
  • 11.12.2013 - 08:15
    Skôr ako tma všetko zakryje svojou veľkou studenou rukou, zostáva ešte chvíľa pre niekoľko lúčov...
  • 10.12.2013 - 19:00
    Napísal som príbeh rodiny malého dievčatka, ktoré dostalo zriedkavú formu rakoviny. Jej dedkovi Pán...