Ježiš sa pred svojou smrťou modlil za svojich nasledovníkov: „Aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal“ (Jn 17, 21). Jednota Kristových nasledovníkov je teda veľký Boží dar, o ktorý máme prosiť spolu s Ježišom. Všimnime si však, že zmysluplná jednota Cirkvi začína jednotou učeníkov s hlavou Cirkvi, len potom má zmysel jednota medzi sebou navzájom.
V Písme čítame aj o falošnej jednote, o udalostiach, keď sa ľudia zomkli vo svojej ctižiadosti a svojvôli. Najtypickejšie varovanie pred falošnou jednotou podáva text o stavbe babylonskej veže: „Vtedy bol na celej zemi jeden jazyk a rovnaké slová. … Tu si povedali jeden druhému: „Poďme, postavme si mesto a vežu, ktorej vrchol bude siahať až do neba, spravme si tak pomník, aby sme sa neroztratili po celej zemi...“ (Gn 11, 1-4).
Spoločenstvo sa svorne, ale svojvoľne pre niečo rozhodlo – a rozhodlo sa zle. Niektorí biblisti dokonca vravia, že ide o takzvané druhé rozprávanie o dedičnom hriechu.
Ak má byť naša jednota v Duchu Božom, musí byť najskôr každý z nás úzko spojený s Pánom a jeho vôľou.
Vojtěch Kodet - Učeníctvo
