Sociálne siete majú množstvo nevýhod. Zabiják času, kopa otravných reklám, nejeden ich používateľ už cez ne odhalil o svojom súkromí oveľa viac než mal skutočne v úmysle. Sociálne siete sú také úspešné nielen preto, že človek je tvor sociálny, a že zodpovedajú jeho povahe a túžbam, ale aj preto, že človek je do značnej miery tvor ľahko zmanipulovateľný. Popri mnohých mínusoch sa na sociálnych sieťach samozrejme nájde aj nejaké to plus. Dokážu napríklad veľmi efektívne odhaliť mentalitu i nejednu patológiu rôznych jedincov.

V poslednej dobe sa na sociálnych sieťach, ale aj inde, stále viac množia nenávistné reakcie na adresu rómskeho etnika. Viaceré diskusné príspevky k téme rómskej problematiky ponúkajúce všemožné rýchle riešenia by zrejme stáli aj za trestné oznámenie. Problematika dotýkajúca sa Rómov je veľmi komplexná a jediné jednoduché riešenie neexistuje, ak nerátame výplody chorej mysle ľudí, ktorých recepty na riešenia začínajú pri odoberaní detí Rómom a končia ich zabíjaním v likvidačných táboroch alebo rovno na ulici. Prichádzajú s nimi osoby, ktoré nemajú dostatočnú ochotu alebo schopnosť myslieť a uvažovať nad problémom do hĺbky. Uspokoja sa spravidla s povrchnými rečami hejslovákov typu Marián Kotleba a jeho verných poskokov s rovnakou diagnózou. Nehľadajú skutočné riešenia, nehľadajú ľudské riešenia, namiesto toho si radi do Rómov kopnú, a tak ventilujú svoje osobné psychické problémy.
V protiklade k nim stoja rôzne skupiny dobrovoľníkov a najmä cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré pôsobia medzi Rómami. Efekt ich práce je niekde menší inde väčší. Jednoznačne existujú na Slovensku miesta, kde viacerí aktívni ľudia zmenili životný štýl celých skupín Rómov k lepšiemu.

Dvojitý meter
Je veľkou chybou, keď sa hovorí a útočí na Rómov vo všeobecnosti. Je to chyba najmä preto, že takisto medzi majoritou, respektíve bielymi je množstvo ľudí s problémovým správaním, ale napriek tomu sa kvôli nim nezvykne označovať ako problémová celá komunita bielych. Nie všetci plešatí sú podrazáci, nie všetci Slováci sú zlodeji, a tak by sa dalo pokračovať. Aj medzi Rómami sú dobrí aj zlí. Sú medzi nimi takí, ktorí chcú pracovať i takí, ktorým sa nechce, tak ako je tomu i medzi bielymi. Rozdiel je možno v pomere tých, ktorých životný štýl je značne zdegenerovaný. Ich podiel na celkovom počte Rómov je zrejme výrazne vyšší.
Jedno z hesiel slovenských nacionalistov je „Stop diskriminácii bielych na Slovensku zo strany parazitujúcich Cigáňov“. Poukazujú na to ako sa Rómom oplatí mať stále viac detí, ako sa im oplatí nepracovať a pritom dostanú za mesiac podobnú sumu ako žena s deťmi, ktorá chodí do práce (údajne po zarátaní aktivačných príspevkov, odmien za posielanie detí do školy, chodenie na lekárske prehliadky a pod.). Naproti tomu ich už netrápi podobne rozmerný problém, keď štát dáva peniaze na liečbu bielych alkoholikov a ešte viac na liečbu následkov neliečených alkoholikov (viď napr.: http://www.zzz.sk/?clanok=3225). Do toho sa neráta záťaž pre štát v podobe problémových detí (neraz budúcich väzňov, bezdomovcov a pod.) vychádzajúcich z patologického prostredia rodín, kde sa holduje alkoholu, alebo ktoré sa kvôli alkoholu rozpadnú. Popri alkoholikoch tu máme kopu bielych gamblerov, fajčiarov a ďalších bielych, ktorí zaťažujú slovenské zdravotníctvo, slovenský rozpočet atď. Ak by ste viacerých hejslovákov spoznali lepšie, pochopili by ste, prečo v tomto taký problém nevidia. Pretože práve množstvo z nich je takýmito nezodpovednými parazitmi.

Čo sa týka problematiky krádeží a rozkrádania cudzieho majetku alebo zneužívania majetku iných, treba uznať, a v tom by si mali konečne otvoriť oči aj tí čo radi pochodujú v tých nepohodlných kanadách – bieli kradnú na Slovensku bez diskusie oveľa viac ako Rómovia. A to sa ani netreba baviť o megakrádežiach a megatuneloch politikov. Stačí sa pozrieť na bežný život v slovenských mestách a dedinách. Jeden príbeh za všetky: Prečo skrachovalo družstvo v istej nemenovanej obci na strednom Slovensku? Bolo to tak, že ľudia v obci sú dobrí známi a z družstva vynášali čo sa dalo (zrno, šrot, seno, mlieko). S tým kŕmili zvieratá, čo chovali doma alebo mliekom aj seba a svoju rodinu. Po čase družstvo skrachovalo. Oficiálne kvôli slabej dojivosti kráv. Pravdou však je, že slabá dojivosť bola výsledkom rozkrádania družstva. A toto nie je žiaden výnimočný prípad v slovenských podmienkach. Spomedzi štyroch zamestnaní a brigád v rôznych firmách a inštitúciách, ktoré som si zatiaľ v živote vyskúšal, sa v troch kradlo, dá sa povedať vo veľkom (nedávanie zaslúženej mzdy zamestnancom, kradnutie štrku, nafty, vypúšťanie škodlivín do životného prostredia, aby sa ušetrilo, predávanie počítačov s nelegálnym softvérom atď.). A z rozprávania ľudí čo poznám sú týmto problémom postihnuté firmy a najmä rôzne štátne inštitúcie rad radom, je to ako mor. Ľudia na Slovensku si z Božieho prikázania „Nepokradneš“ ťažkú hlavu nerobia. Oni totiž mnohí nežijú ako ľudia, ale skôr ako psi – každý si chce odtrhnúť čo najväčšie sústo, keď sa dá. Iróniou je kydanie na Rómov, ale brvno vo svojich očiach prehliadajú. Bieli svoje zločiny robia oveľa sofistikovanejšie a profesionálnejšie, preto až tak nebijú do očí ako tie primitívne krádeže zemiakov, dreva a podobne u Rómov. Keby sa dôsledne dodržiavala zásada, že zlodeji majú byť spravodlivo potrestaní, tak po jej dôslednom aplikovaní by množstvo bielych vo väzniciach vysoko predčilo počty Rómov a bieli by museli v base hniť oveľa dlhšie. Navážanie sa do Cigáňov je preto len zúfalým vytĺkaním politického kapitálu istých jedincov a je typické prehliadaním ešte väčšich zločinov bielych.

Diskriminácia v školách?
Veľká časť Rómov má znížený intelekt na hranicu normálu alebo pod túto hranicu. Je to dané spôsobom života celých generácií. Každé malé dieťa, aj biele, keby sme hypoteticky nechali od narodenia vyrastať v rómskej osade, výsledkom by bolo, že by takéto dieťa malo s veľkou pravdepodobnosťou znížené IQ a malo by neskôr problém vymaniť sa z tohto prostredia. Reči o diskriminácii rómskych detí dávaných do špeciálnych škôl sú spravidla dosť vedľa. Veľká väčšina rómskych detí, ale samozrejme aj dospelých je mentálne na nízkej úrovni a obávam sa, že napriek kritike napríklad aj zo strany viacerých západnych inštitúcií a politických predstaviteľov, v súčasnosti nie sú poväčšine mladí Rómovia spôsobilí absolvovať základnú školu, ale len špeciálnu školu. S ťažkosťami by to bolo možné, keby sa im niekto venoval s robením domácich úloh a vysvetľovaním učiva (ktoré sa bralo počas vyučovania) aj poobede doma. Žiaľ samotní rodičia nemajú vypestované návyky, ani nenadobudli patričné vedomosti, aby boli schopní viesť svoje deti v príprave do školy.
Obrovské množstvo rómskych detí, dovolím si povedať že veľká väčšina skutočne nemá na to, aby prešli základnou školou, pokiaľ sa deťom aj po vyučovaní nebude venovať niekto s dostatočným vzdelaním a záujmom pomôcť. Ako už bolo naznačené, je to dané tým, že rómske deti sú spravidla, v porovnaní s deťmi majoritného obyvateľstva intelektovo na nízkej úrovni. Je to dôsledok toho, že matky v tehotenstve pijú, fajčia, majú nevhodnú stravu a podobne je tomu aj v čase, keď je už dieťa narodené. Nedostatočná výživa má významný vplyv na dozrievanie mozgu, svoje robí aj nedostatok podnetov a nedostatočné uspokojovanie celej palety potrieb a celkový vzor zhubného spôsobu života. V nejdenom prípade zohrávajú svoju rolu aj blízke pokrvné príbuzenské vzťahy medzi rodičmi. Hlavným problémom je však zaužívaný životný štýl. To, že dedičnosť tu nezohráva až takú rolu je viditeľné najmä u detí z detských domovov, kde čím mladšie rómske deti boli prijaté do detského domova tým je ich úroveň s bielymi deťmi v domove vyrovnanejšia. Samozrejme prostredie detského domova pôsobí na deti v istých smeroch ešte negatívnejšie ako rómska osada.
V základných školách je dnes novinkou povinná angličtina od prvého ročníka. Tá je však ďalším komplikujúcim faktorom, ktorý rómskym deťom sťažuje situáciu, aby sa dokázali udržať na základnej škole.

Riešenia, z ktorých by bolo treba niektoré čím skôr zaviesť do praxe
Za posledné roky bolo možné sa na Slovensku stretnúť s viacerými nápadmi na riešenie rómskej problematiky, ktoré by stáli za aplikovanie do praxe. Ovocie by zrejme nebolo viditeľné behom pár rokov, ale pozitívny efekt by sa dal očakávať najmä u ďalších generácií Rómov. Viaceré sú najmä námetom na diskusiu a dlhodobejšiu analýzu:
1.Vytvorenie určitých záchranných alebo asistenčných jednotiek napríklad v rámci armády, kde by boli Rómovia vedení k disciplíne, poriadku a boli by trénovaní na pomoc pri živelných pohromách, ktoré Slovensko pravidelne postihujú. Bola by to možno jedna z ciest ako viacerým Rómom ponúknuť prácu od štátu namiesto sociálnych dávok alebo stále sa zvyšujúcich platieb štátu na pribúdajúcich väzňov. Mohlo by to byť aspoň dočasné riešenie, kým by sa nenašli iné možnosti, kde Rómov zamestnať. Celkom zaujímavé ďalšie nápady mala aj SaS v predvolebnom letáku, kde spomínala prácu v ďalších oblastiach ako pomocné práce pri diaľniciach, rôzne typy opráv a obnov budov, protipovodňové aktivity, atď.
2.Ďalším dobrým riešením rómskej problematiky, s ktorým sa bolo možné v poslednej dobe stretnúť je nápad, ktorý spropagovali poslanci Igor Matovič s Petrom Pollákom ako reakciu na úmysel vytvárať internátne školy. Internátne školy síce v niektorých prípadoch môžu mať aj kladný vplyv na dieťa, ale závisí to aj od konkrétnych detailov - ako fungujú, ako sú vzdialené od domáceho prostredia detí, na akú dlhú dobu sú deti v týchto školách od svojich rodičov, aký je prístup vychovávateľov a podobne. Jedna taká dobre fungujúca súkromná škola by mala byť v Kežmarku. Prax využívania internátnych škôl zo zahraničia, ale aj Gándiho školy zo Slovenska však vo väčšine prípadov ukazuje, že internátne školy sú pohromou. Dochádza v nich totiž najmä vplyvom odlúčenia od rodiny k vzniku subdeprivácie u detí, čo sa prejavuje najmä poruchami v emocionálnej oblasti s následnou neschopnosťou vytvárať zdravé, dlhodobé vzťahy a teda aj fungujúce rodiny a podobne. Vyskytujú sa tam, ale aj mnohé ďalšie problémy. Alternatívou, ktorú ponúkli Pollák s Matovičom by bolo mimo iné povinné zotrvávanie rómskych detí (z rodín dostávajúcich sociálne dávky), po škole v družine, kde by sa im venovali vychovávatelia, robili s nimi úlohy, pripravovali sa na ďalší deň atď. Takéto riešenie je potrebné najmä preto, že rómski rodičia nie sú spravidla sami schopní učiť sa so svojimi deťmi, pretože nemajú potrebné vedomosti a návyky. Väzby s rodinou by neboli spretrhané tak, ako by tomu bolo v prípade internátnych škôl. Štát by investícia do takýchto vychovávateľov v konečnom dôsledku vyšla opäť lacnejšie, keďže by sa tak účinnejšie predchádzalo „vychovaniu“ ďalšej generácie ľudí, ktorí končia v nápravnovýchovných ústavoch, ich deti v detských domovoch a podobne.
3.Celkom zaujímavým spôsobom pomoci by mohli byť nerómske rodiny, ktoré by boli ochotné ísť žiť do rómskych osád. Pochopiteľne, by takých odvážnych a obetavých rodín asi nebolo veľa, ale nejaké by sa možno našli. Do určitej miery by sa mohli stať vzorom pre svojich rómskych susedov svojim odlišným životným štýlom. Niet nad osobný príklad civilizovanejšieho spôsobu života...
4.Medzi Rómami je rozmohnutý problém rôznych malých, ale aj väčších krádeží a iného porušovania zákona. Práve tieto delikty, keď nie sú potrestané, gradujú napätie, nervozitu a averziu na strane majoritného obyvateľstva a medzi Rómami sa stráca rešpekt pred zákonom. Tieto skutky sa netrestajú pretože slovenské väznice by boli preplnené, čo sú už aj teraz, a postihy v podobe napríklad finančných sankcií neprichádzajú často do úvahy, pretože mnohým Rómom ani niet veľmi čo hodnotné zobrať a príjem nemajú. V takýchto prípadoch by možno nebolo na škodu inšpirovať sa jednou z najbezpečnejších krajín na svete – Singapurom. V tejto krajine, ktorá sa radí medzi civilizované existuje možnosť trestu palicovaním.
5.Plošné zrušenie sociálnych dávok samo o sebe je veľmi nerozumné a neľudské riešenie, nehovoriac o tom, že by postihlo aj mnohé nerómske rodiny, pre ktoré sú sociálne dávky životne dôležité, najmä keď si svoju zlú situáciu nezapríčinili sami. Avšak, ak sa zrušenie sociálnych dávok podmieni tým, že daná osoba sa napríklad nezamestnala v priebehu piatich rokov aspoň na trištvrte roka, potom by to už mohol byť celkom použiteľný nástroj ako motivovať aj tých ľudí, ktorým sa nechce pracovať. Predsa len päť rokov je dosť dlhé obdobie na to, aby si človek mohol nájsť aspoň nejakú prácu, aspoň na krátke obdobie. Tí, ktorí by dlhodobo nepracovali, by nemali nárok na dávky v hmotnej núdzi, ale iba na jedno teplé jedlo za deň, čo je tiež jeden zo zaujímavých návrhov od SaS. Samozrejme mala by existovať ponuka rôznych rekvalifikačných kurzov a zvyšovanie počtu voľných pracovných miest na trhu práce. Svoje miesto by mohli mať aj elektronické platobné karty, cez ktoré by mohli sociálne odkázaní realizovať platby z dávok v hmotnej núdzi s obmedzeným limitom na deň ako určitá prevencia voči úžere a mrhaniu.
6.Vytváranie projektov, cez ktoré by boli Rómovia vedení k dopestovaniu si niektoých potravín, k domácemu chovu a k väčšej sebestačnosti.
7.Práca s rómskymi deťmi už v predškolskom veku, pričom pre zlepšenie ich rozumového potenciálu a pre ich ľahšiu neskoršiu vzdelávateľnosť by mala byť pre ne zabezpečená primerane výživná strava, pričom časť poplatkov za ňu by bola strhávaná z dávok rodičom.

Blížiaca sa pohroma?

Rómovia si síce do značnej miery môžu za svoju situáciu sami, no na druhej strane treba mať na vedomí, že prehlbovanie ich morálneho úpadku má na zodpovednosti predovšetkým biela väčšina, ich segregáciou a to nielen v minulosti, ale i dnes, a takisto neuváženou asimiláciou, ktorá sa diala najmä v čase komunizmu. V súčasnosti je hlavným problémom nečinnosť slovenských politikov. Obrovskú škodu v minulosti, ale aj v súčasnosti spôsobuje, keď sú Rómom dávané veci celkom zadarmo. Na druhej strane rozumne navrhnutá pomoc i dočasná pozitívna diskriminácia môže mať svoje opodstatnenie a môže byť na prospech nielen samotným prijímateľom, teda Rómom, ale v konečnom dôsledku aj majorite (z dlhodobého hľadiska sa ušetrí na väzenských výdavkoch, na výdavkoch na sociálne dávky, na výdavkoch na deti v detských domovoch, atď.)
Hrozbou je, ak súčasné neriešenie alebo nie príliš účinné riešenie rómskej problematiky bude pokračovať. V kombinácii s vládnucou politickou ľavicou deštruujúcou fungujúcu ekonomiku štátu a spolu s liberalizmom deštruujúcim morálne základy civilizovanej spoločnosti sa plodí podpora pre extrémnu pravicu. Chce to len čas, kým nacionalisti v takejto spoločnosti prevezmú moc. Ďalším rizikom môže byť kumulovanie problémov v samotných rómskych osadách s následným prepuknutím napríklad nových rabovačiek, ktoré sa už odohrali v minulosti.
Na záver nech si ešte každý položí otázku, či strávil viac času za svoj život aspoň pri modlitbe za Rómov, ako šomraním na nich a posmeškami na ich adresu.

----------------------
Pojmy „Rómovia“ aj „Cigáni“, sú obidva zaužívané aj medzi veľkou časťou samotných Rómov, ktorí sami seba nazývajú aj pojmom Cigáni.