Nikdy plne nepochopíme akúsi "rovnováhu", ktorú Boh udržiava medzi rešpektovaním slobodnej vôle všetkých ľudí a medzi jeho pôsobením vo svete.
Ako možno vnímať vyslyšanie alebo nevyslyšanie modlitieb? V jednoduchosti tak, že keď Boha za niečo prosíme a zároveň má povedľa toho určitý svoj plán, uprednostní našu prosbu, ak je dobrá a v náš prospech, prípadne v prospech druhých. Ak sa má Boh rozhodnúť medzi svojim plánom a našou zlou prosbou, i keď nám sa môže javiť ako dobrá, vtedy Boh uprednostní svoj plán.
Ďalším faktorom je čas, čo znamená, že Boh veľa krát vyslyší našu prosbu, ale nie hneď. Boh vidí náš život v celku, vidí aj roky dopredu, preto dáva to o čo sme prosili mnoho krát vtedy, keď je na to správny čas. Boh vidí aj do nášho vnútra a vďaka svojej prozreteľnosti vie, že určité ťažkosti s nevypočutím našej prosby sú v náš prospech. Ak to s pokorou prijmeme, budeme mať možnosť vidieť, že Boh nám dá časom oveľa viac a vynahradí aj to čo sa nám javilo z jeho strany ako krivda.
Tak ako ani dobrí rodičia nedávajú deťom všetko o čo prosia alebo im to nedávajú hneď, podobne koná aj Boh. Dobrý rodič však chce vypočuť prosbu dieťaťa, pokiaľ je na jeho osoh a osoh druhých.
Nemáme prečo vyčítať Bohu, keď nevyslyší našu prosbu alebo keď nám niečo v živote vezme. Všetko patrí jedine Bohu a všetko je dar, ktorý sme si ničím nezaslúžili. V skutočnosti ani dieťa, ktoré sa počne nepatrí rodičom. Oni len dostali možnosť podieľať sa na formovaní a starostlivosti o úžasné Božie stvorenie. Treba vedieť prijať a pochopiť, že to čo nám Boh odoprie je tiež Božia milosť. V prípade matky a dieťaťa, ktoré jej zomrie, to môže byť milosť pre matku i pre dieťa. Pretože aj kríž je milosť. Pokiaľ chápeme, že cieľom je nebo.
Foto: http://www.flickr.com/photos/27888006@N05
- blog používateľa Igor Barták
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- Verzia pre tlač
co ak zle prosime?
Jakub pise o tom, ze sice prosime ale zle prosime a preto nemame.
Na druhu stranu dava priklad ako prosto mozno pytat napriklad mudrost a dostat ju.
Skor ako zacneme ukazovat kamsi do neurcita na nejake Bozie nevyspytatelne posobenie, ukazme najskor na seba.
Stojime spravne aby sme jednoducho dostali to o co prosime?
Verime spravne a chapeme co v Bohu sme a mame?
Nevieme pomoct inym skutocne ucinne ako to ukazuju Evanjelia pre svoje nespravne postoje alebo nevieru. Pytame nespravne a navyse sa to pokusame zdovodnit Bohom. Nepomoze nam teoreticky rozobrat, ze nieco snad moze mat svoj cas inokedy ale nasledne takmer vsetko odkazat na cas inokedy.
V RKC vobec nie je bezne modlit sa jednoducho a prakticky v case potreby za chorych v ocakavani a aj dosahovani okamziteho ucinku. Urcite nie pre vsetkych veriacich, snad niektore male skupinky ale ani tie nie su vseobecne prijimane kladne.
Nam sa programovo ponuka zdovodnovanie neuspechu nejakym inym velmi pozitivnym uzitkom. Pripadny uspech je dokonca podavany ako cosi vynimocne len nie ako pravy a kazdodenny zivot cirkvi.
Tak nas odviedli dakleko od nadhernej praxe prvej cirkvi, ze nam toto staci, hoci Pan Jezis robil uplne nieco ine a o svojich nasledovnikoch povedal jasne, ze budu konat to co On ba aj vacsie skutky.
Toto je na hlboke zamyslenie, neda sa to obist pohodlnym neplodnym odoslanim ucinku modlitby do neurcita.
Ideme mimo Bozieho Slova no zdovodnujeme to Bohom
to je az trufale prekrutenie toho co nam ukazuje Pan Jezis.
Treba zatriast tymto sposobom mrtvej viery.
Spravna a Ziva viera sa prejavi v skutkoch. Treba prehodnotit ci spravne chapeme Evanjelium, ked je nasa verzia vykladu pre nas tak duchovne neucinna a specialne na skutky v Bozej moci temer neplodna. Evanjelium, ktore ucil Pan Jezis zil aj Pavol a jeho pravost si pri Korintanoch potvrdzoval nie recami chytrakov ale prave posobenim veriacich v Bozej moci. Toto bola Pavlova norma, to nie je ziadna vynimocnost.
Treba teda hladat ucinok lebo my mame zazivat ucinok. "Neveriace pokolenie, dokedy budem s vami" je vystraha pred neucinnymi postupmi, ktore nie su podla Jezisa Krista. Mame prinasat skutocny, rukolapny ucinok modlitieb. Cirkev je ziva ak takto kona, inak je len konzervou nabozenskych obradov a tradicii alebo teologie v textovej podobe. Suchoty.
Cirkev su nastastie aj ludia so svedectvom a to je dostupne, hoci ten klokotajuci prudiaci zivot az prilis casto nie je v nasich farnostiach, tam budi skor nedoveru.
Ucinne posobenie v Bozej moci vo veriacom lude cirkvi velmi chyba, prave toto je ta dokazujuca kvalita co sposobila zavratne sirenie Evanjelia vsade kam prisli veriaci. Bolo vidiet a citit, ze maju realnu moc a Zivot aky svet nepozna.
"Ked nie pre moje slova, tak pre tie skutky uverte".
Poslanie sirit Evanjelium o Bozom Kralovstve je vzdy s poslanim uzdravujte, krieste, ocistujte oslobodzujte a toto cirkev skutocne robila a uplne samozrejme. Citajme Skutky apostolov a listy. To je to co ziskal Pan Jezis na krizi a my to dnes nesieme. Ten isty Jezis "je s nami po vsetky dni az do skoncenia sveta" to my sme ini ako ti co zili pred nami.
Ale o nich citame, ze zili ucinne.