Pristupuješ k sviatosti zmierenia, ale neľutuješ niektoré svoje previnenia? Tvrdíš, že chceš prísť k Bohu, ale nechceš byť radikálny k hriechom, ktoré ťa od Neho oddeľujú a robíš so zlom kompromisy? Alebo si nahováraš, že hriechy ľutuješ, ale nechceš sa ich zbaviť? Ideš k spovedi a radšej sa z niektorých hriechov ani nespovedáš? Ako ti môžu byť odpustené? A môže byť taká sviatosť platná? Nechceš sa zriecť nadávok, brania Božieho mena nadarmo, vyzývavého obliekania, svojich závislostí, neobmedzovania sa v prežieraní, podporovania šírenia zla, kŕmenia sa hnojom z médií, ľahostajnosti voči páchaniu zla a zanedbávania dobrého a napriek tomu pristupuješ k spovedi, pričom už vopred vieš, že v týchto veciach budeš pokračovať bez snahy o zmenu? Alebo je výpočet hriechov, ktorých sa nechceš zbaviť ešte tragickejší? Nemyslíš na to, že platia slová z Písma: "Kto by teda jedol chlieb alebo pil Pánov kalich nehodne, previní sa proti Pánovmu telu a krvi. ... Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie."? (1 Kor 11,27-29) Si v niektorých skutkoch "múdrejší" alebo "cnostnejší" ako Boh?