Podobenstvo o dvoch džbánoch

Predavač s vodou vykonával každé ráno rovnaký rituál – položil si na ramená drevený držiak a na každý koniec pripevnil džbán. Potom išiel k rieke, naplnil džbány vodou a priniesol ich zákazníkom do mesta.
Jeden džbán mal však veľa trhlín a strácal veľa vody. Druhý bol nový a veľmi pyšný na svoju prácu, lebo jeho majiteľ získaval z predaja vody, ktorú nosil veľa peňazí.
Po nejakej dobe začal mať popraskaný džbán komplexy a cítil sa pred druhými menejcenný.
A tak sa raz rozhodol, že sa porozpráva s majiteľom. Navrhol mu, aby ho odložil, veď mu už takmer neslúži.
„Vieš“, povedal mu smutne, „uvedomujem si svoje obmedzenia, dobre viem, že kvôli mne prichádzaš o mnoho peňazí. mám samé trhliny a kým prídeme do mesta, som už poloprázdny. Nedá sa nič robiť. Odpusť mi prosím moju slabosť. Kúp si nový džbán, ktorý odvedie lepšiu prácu a mňa odlož pri ceste. už ti neslúžim...“
„Dobre“ odpovedal majiteľ, „ale zajtra sa ešte o tom pokojne porozprávame.“
Na druhý deň sa cestou k rieke predavač otočil k popraskanému džbánu a povedal:
„ Pozri sa pozorne a povedz mi čo vidíš po okraji cesty.“
„Nikdy som si to nevšimol“, odpovedal popraskaný džbán, „až teraz vidím, že okraj cesty je posadený kvetmi. To je ale krása!“
„Tak vidíš milovaný džbánik,“ odpovedal predavač s úsmevom, „okraje cesty sú krásne ako záhrada, a je to vďaka tebe, pretože ich zavlažuješ každý deň cestou od rieky. už dávno som si všimol, že strácaš veľa vody, preto som nakúpil semená kvetín všetkého druhu a raz po ceste k rieke som ich po okraji zasial. A ty pri spiatočnej ceste, bez toho aby si to tušil, alebo si si to prial, tak si moju sadbu zalieval. každý deň sa tak vďaka tvojim trhlinám prebudilo veľa semien, kvety rozkvitli a ja ich môžem odtrhnúť, zviazať do kytice a ponúknuť Stvoriteľovi.
A tento dobrý muž sa sklonil a začal vyberať tie najkrásnejšie kvety, ktoré v ten deň rozkvitli a ponúkol ich tvorcovi všetkého.
Tento krát džbán pokropil cestu ešte lepšie. Jednak vodou z trhlín a slzami vďačnosti.

Môj život má tiež zastaralé stránky, z ktorých môžem získať...
V mojom okolí sú možno tiež ľudia, ktorí sa cítia nepotrební, ale majú svoju hodnotu...
Niekedy si všímam viac užitočnosti než hodnoty vecí, a osoh ktoré majú samé v sebe..

José Carlos Bermejo: Príbehy pre uzdravenie duše (Karmelitánske nakladateľstvo)

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 06.12.2010 - 08:41
    Ozajstná zima v decembri vyzerá takto: nebo je krásne modré, zlatý dážď spí prikrytý bielym snehom...
  • 02.12.2010 - 07:26
    Čo tak asi môže napadnúť človeku, keď si pri nejakom texte prečíta poznámku: „Bez jazykovej...
  • 01.12.2010 - 22:05
    Ráno vyzeralo všelijako. Už skoro 2 týždne prší a tak naše už aj tak biedne cesty vyzerajú ešte...
  • 30.11.2010 - 07:32
    V živote človeka je vždy niečo prvé. Prvý plač, prvý úsmev, prvé slovo, prvý krok... Ale keď je...
  • 29.11.2010 - 23:05
    S príchodom Adventu sa u mňa akoby začala prebúdzať tichá radosť z nastávajúcich Vianoc.
  • 26.11.2010 - 10:44
    Každý človek patrí do nejakého spoločenstva; ba možno povedať, že patrí do viacerých spoločenstiev...
  • 24.11.2010 - 07:10
    MŠK Žilina – FC Chelsea 1:4 Spartak Moskva – MŠK Žilina 3:0 Olympique Marseille – MŠK Žilina 1:0...
  • 22.11.2010 - 21:16
    Viac informácií tu.
  • 15.11.2010 - 06:49
    "Viem, že Boh mi nedá nič, čo by som nedokázala zvládnuť. Len sa modlím, aby mi toľko nedôveroval...
  • 14.11.2010 - 00:52
    Stačí si ráno prečítať denník, cestou do práce zapnúť rádio alebo večer pozrieť televízne noviny...