Žiť v Božom volaní utvára našu najhlbšiu podstatu, našu vlastnú identitu.
Raniero Cantalamessa nám pripomína, že človek nie je človekom iba tým, že sa narodí, pretože sa rodí aj množstvo iných tvorov... Človek je človekom v hlbšom slova zmysle práve tým, že je volaný Bohom. Veď z Božieho povolania z Božieho Slova človek povstal: „Na počiatku bolo Slovo... Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a  život bol svetlom ľudí“ (Jn 1,1.3-4).
Preto žiť v Božom volaní, vo vzťahu s Kristom je podstatou nášho života.. Inak budeme iba živoriť, žiť ako nejaké živočíchy. Od rána do večera budeme pobehovať, vydávať nejaké zvuky, občas niečo zjeme, chvíľku si odpočinieme a znova niekam pobežíme...
Je zaujímavé, ako veľký dôraz kladieme na to, čo človek hovorí, alebo čo robí. Pritom môžeme i v Cirkvi hovoriť a robiť veľa vecí, ktoré nemajú žiadnu hodnotu, pretože nie sú v súlade s našim osobným povolaním.

Vojtěch Kodet: Hledám tvou tvář (karmelitánske nakldatelství)