Do továrne na drevo prišiel muž a žiadal o prácu. ponúkli mu dobrý plat a lepšie podmienky než inde. zaumienil si teda, že vyrobí kvalitný papier.
Prvý deň sa prihlásil u majstra. Ten mu dal sekeru a pridelil mu kus lesa.
Šťastný muž sa vybral do lesa rúbať stromy. Počas jedného dňa ich zoťal osemnásť.
„Blahoželám“ povedal majster, „len pokračuj.“
Povzbudený jeho slovami sa rozhodol drevorubač svoju prácu na druhý deň ešte vylepšiť. Šiel spať veľmi skoro. Ráno sa prebudil skôr ako ostatní a šiel do lesa.
Aj keď sa veľmi usiloval, nepodarilo sa mu zoťať viac ako pätnásť stromov.
„Som asi unavený“ pomyslel si a rozhodol sa ísť spať so západom slnka. Na svitaní vstal s odhodlaním prekročiť hranicu osemnástich stromov. Ale nedokázal vyrúbať ani polovicu. Na ďalší deň zoťal sedem stromov, potom päť a posledný deň sa celé dopoludnie trápil s dvomi stromami.
Neisto sa vydal za majstrom. Bol pripravený, povedať mu, čo sa stalo a odprisahať, že robil, čo mohol.
Ten sa však opýtal: „Kedysi naposledy nabrúsil sekeru?“
„Nabrúsil? Na to som nemal čas. Mal som veľa práce s rúbaním stromov.“
- Možnože aj ja som drevorubač zabraný do svojej práce, že sa zabúdam starať sám o seba...
- Nabrúsiť sekeru by v mojom prípade znamenalo...
- Keď ma ovláda alebo ovládala ctižiadosť...
José Carlos Bermejo: Príbehy pre uzdravenie duše (Karmelitánske nakladateľstvo)