bol som bol v albansku. v lete minuleho roku uz stvrtykrat. krajina, o ktorej sa u nas vie stale malo a po precitani informacii o nej na www.mzv.sk zaujem o nu nenarastie. a predsa. veci nie su vzdy take, ako sa javia...
videl som vela. na jednej strane v tirane obchodnika, ktory predava meter stvorcovy obytnych priestorov za 700 EUR (bezna cena!!!) a na druhej chudobu ludi, ktori su radi, ked maju co jest. na vlastnej kozi som pocitil moc, ktorou sa hrdia podaktori skorumpovani uradnici, ktori 80% pracovnej doby travia pitim kavy, ale zazil som aj stedrost ludi, ktori ochotne daju posledne. videl som indiferentizmus spojeny s pohrdanim, ale aj zaujem o cloveka. ten albansky je specificky. vedia sa bez problemov pytat na vek, surodencov, rodicov, pracu... proste na vsetko, dokonca aj na intimny zivot. a na zaver vsetkych doma pozdravia. beda tomu, kto by sa odvazil povedat "a na co, vsak sa ani nepoznate". albansko je krajina tradicii, ktore treba s uctou spoznavat. ja osobne sa sklanam pred albanskym modelom rodiny. iste su veci, ktore sa daju opravnene vytknut. stale vsak plati, ze albanci v detoch nevidia luxus, ktory si nemozno dovolit, ale buducnost naroda. mozno aj vdaka tomu je albansko jedina (posledna?) europska krajina, ktora ma v sucasnosti prirodzeny prirastok. dalsou obdivuhodnou vecou je pokojne spolunazivanie nabozenstiev. bok po boku ziju vedla seba moslimovia, pravoslavni i katolici. je uzasne byt animatorom na tabore, kde je polovica deti moslimskych a polovica katolickych; vnimat, ze vedia vedla seba zit vdaka tomu, ze to vedia ich rodicia a stari rodicia. tych poslednych to "naucil" enver hoxha. komunisticky diktator, ktory nerozlisoval moslimov od krestanov, ale veriacich od neveriacich. jeho cistkam zameranym proti viere sa v albanskych dejinach nevyrovna nic. komunisticky rezim doznieva vo svojom protipole v albansku dodnes v podobe strachu zameneneho za slobodu. postup je jednoduchy: kricat. albanci su az neuveritelne hlucny narod. kricia takmer stale. niekedy som mal pocit, ze na seba kricia aj pri beznej komunikacii. ak sa vsak najde niekto, kto krici viac ako oni, zmlknu...
albansko je krasna krajina. ma vsetko. ciste more, nadherne hory, uchvacujuce skaly i krasne jazera... co zial stale chyba, su poriadne cesty. pisem poriadne, lebo ciest je dost. len na vacsinu z nich treba silnejsi zaludok, poriadne auto a vela casu. ale treba povedat, ze hlavne tahy su na vysokej urovni. v sucasnosti sa buduje medzinarodna dialnica do kosova. azda v nadeji, ze kosovo sa stane sucastou albanska a albancom sa konecne splni stary sen o "velkom albansku" (to by sa vsak museli pridat aj niektore uzemia macedonska, grecka a ak sa nemylim, tak aj ciernej hory). zatial mozu dufat, ze s infrastrukturou pridu aj pracovne prilezitosti, lebo nezamestanost tu dosahuje mozno 50%. pravda, to su neoficialne udaje. oficialnych statistik sa boja (o strachu som pisal vyssie). tie by mohli ukazat, ze realita je odlisna od ich predstavy o nich, o ich krajine... a nielen v ekonomickej oblasti. tieto neoficialne statistiky hovoria, ze v albansku zije asi 70% moslimov. zvysok udajne tvoria pravoslavni (18%) a katolici (12%). dalsi dovod, pre ktory nerobit scitanie ludu je pocet obyvatelstva. albancom jednoducho nikto neuveri, ze ich v albansku zije 6 milionov, ako to niektori z nich tvrdia. kym vsak nemaju statistiku, mozu si to aspon mysliet. zit v iluzii je niekedy pohodlnejsie, ako hladadat pravdu...
napriek vsetkemu - a mozno prave pre to vsetko - si myslim, ze od albancov sa mozeme mnohemu ucit. tento stary narod so svojou bohatou kulturou ma co europe povedat. treba vsak najst odvahu pocuvat. mozno by nebolo zle pocuvat priamo na mieste... zbalit par veci, za ktorymi cloveku nebude v pripade kradeze luto a ist si obzriet, vypocut a snazit sa pochopit a milovat ludi, ktori sa hrdo nazyvaju "detmi orlice".
(tento blog bol 13. X. 07 zverejneny na www.unister.sk)