Moja sestra v Kristovi prezila duchovny utok.
Pisal som o nej v predoslom blogu : oslobodenie od schizofrenie...
Boli sme spolu na navsteve, ked ju zasiahla slabost, vnimala stareho znameho, pred ktorym vsak chcela byt chranena a pocitila akoby sa do nej nieco nastahovalo. Od tej chvile pocula hlas ako sa v nej cudzim jazykom ozyva a sposobovalo jej to uzkost a strach.
Poziadala ma aby som ju vzal domov. Len co sme tam prisli naplo ju na vracanie. Kym bola prec zasvacoval som cely dom Panovi a deklaroval Jeho zvrchovanu moc a dovrsenu porazku zleho. Vratila sa a videl som, ze preziva uzkost a obavu, ze zly ju opat ovladne a bude jej ublizovat. Nechapala ako sa mohlo stat, ze ho opat v sebe pocuje, ved vie, ze bola oslobodena a netusi co ma teraz robit. Bola hodne utiahnuta do seba a zneistena, na pokraji hrozy. Najskor chcela aby som ju v tom radsej nechal samu, bala sa co bude a skoro sa tomu vzdala. Ozvali sa v nej veci velmi zive a tazive.
Upriamil som ju na to ako sa jej Pan ujal v jej zotroceni, ked jej Palkovo svedectvo o Slove ukazalo kto je Pan a kto iba zly klamar. Pripomenul som jej ako zatuzila patrit iba Panovi, ako modlitbou priniesla naozaj prezite oslobodenie. Nadej pomalicky rastla ale obavy ju zatial neopustali. Viac tuzila mat nadej, nez ju skutocne mala.
Ukazal som jej v Slove, ze navrat zleho ked Pan zakrocil a ona sa Ho drzi uz nie je zlym narokovatelny, ze tento pokus je iba jeho dalsi podvod.
Viedol som ju k citaniu z Pisma. Spociatku sa jej nedalo ani vyslovit Slovo z Nah1,9 , ktore mame ako branu k pokoju v takychto pripadoch. Mala uplne stiahnute hrdlo a nebola schopna hovorit.
Potrebovala viac Slova a este povzbudit nadej.
Po chvili sa jej podarilo aspon ocami prejst cez ten text. Este chvilu a podarilo sa jej sustredit dost na to aby ho v duchu precitala. Pri tom pocitila, ze jej hlasivky sa uvolnili. Slovo zacalo ucinkovat, to v nej zdvihlo odvahu a odhodlanie vzopriet sa tomu co v nej znelo.
Prislo viac viery, nakoniec dokazala oslobodzujuce Slovo precitat s vierou.
Az vtedy to okamzite ustalo.
Vysledkom bol pokoj, koniec slabosti a vratil sa jej usmev na tvar.
Sestra je oslobodena a stale je slobodna.
Vtedy sa Zly pokusil oklamat ju velmi hrubym invaznym sposobom ale bol odkazany na Slovo a pokarhany.
Slava patri Bohu.
Jeho Slovo je ucinne a pravdive vhodne na kazde budovanie.
Bolo to patnast minut mrazivej stiesnenosti a hlboka ulava po Vitazstve. Boh nas uci doverovat Mu napriek tomu co velmi osobne vnimame, co skutocne citime, co nas hmatatelne obklopuje alebo prenika,
Jeho Slovo je vzdy viac ak Mu skutocne dame svoju doveru.
Vtedy som sestricku nechal doma s tym, ze uz je vsetko v poriadku. Neskor prisla k nam na dom s tym, ze este nieco sa stalo.
Tato sestra v Kristovi, mala nasledkom dlhotrvajuceho duchovneho utlaku zoslabnutu traviacu sustavu.
Po oslobodeni ma opat chut jest ale telo pri niektorych tazsich potravinach protestovalo. Mavala krce a bolavy zaludok.
Jej mama prave navarila taky tazky kaliber - slivkove gule. Sestra sa rozhodla trvat na svojom uzdraveni a zjedla hned styri. Podla dovtedajsej skusenosti sa dostavili riadne krce a kedze ma pod postelou lekarnicku siahla tam po lieku proti krcom.
Nahle zacula jasny hlas: "Neber liek, ver vo mna".
Vtedy zastavila ruku, toho lieku sa uz nedotkla a ku svojmu udivu krce rychlo presli a uz sa nevratili.
Toto mi oznamovala so sirokym usmevom, stastna co pre nu Pan urobil.
Na dalsi den jedla kysnuty kolac - opat riadny zaberak na slaby zaludok - ale uz ziadne tazkosti nenastali.
Pan ju uzdravil dokonale a moze slobodne jest.
Zalezi na nasej voli ako sa drzime Cesty, ktoru sme nasli.
V case skusky, tazkosti a neistoty mozeme si volit ako sa zachovat.
Tento otvoreny utok zleho sestricka zvladla.
Naviac ju Pan ubezpecil aj o uzdraveni a tym odpovedal na jej pochybnosti ci v tejto oblasti tiez konal alebo ju len oslobodil.
Zazivame aj menej napadne sposoby, ktore ohrozuju vecny zivot cloveka. Pokusenia a zvody sa najsilnejsie prejavuju najma v oblastiach zivota, ktore sme sa este Bohu uplne nepodriadili. Sestricka poznala Boziu moc ale dodnes poznava svoje slabosti a stale preziva aj rozne pady.
Tieto pribehy su o tom ako nas Boh zachranuje.
Zly nechce pustit co raz ovladal, staci mu aj mala sanca uskodit opat. Nase privinutie sa k Bohu je neustale testovane.
Sme slobodni rast aj slobodni padat, casto sa koliseme,
ale Boh je stale Verny a je nas Zachranca.
Slava patri Bohu.
- blog používateľa Martin Petrovic
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- Verzia pre tlač