netelefonujeme spolu casto. vlastne, za tych niekolko rokov, co ta poznam, by som nase telefonaty spocital na prstoch jednej ruky. pozname sa skor osobne a najma vdaka christnetu, vdaka chatu.
ale nas posledny telefonat... bol celkom "nezavazny", ako vacsina tych, ktore vysli z nasich klavesnic, ci tych, ktore sme viedli na pozadi gospelovej hudby. a predsa. v tej krasnej slobodnej nezavaznosti s jemnym naznakom "svateho blaznenia" si asi trikrat spomenula "svojho duchovneho". s radostou a velkou uctou v hlase. toto bolo to, v com bolo caro nielen tych par chvil stravenych "na drote", ale celeho toho dna. este aj ked som zaspaval, bol som stastny, ze aj dnes ziju mladi ludia, ktori poznaju vyznam a hodnotu duchovneho sprevadzania, ktori vedia, ze nepatri stredoveku a tesia sa z pozehnania, ktore im Pan cez duchovneho otca dava. a tesil som sa aj z toho, ze mame knazov, ktori vedia, ze duchovny zivot nie je rezervovany pre zasvatenych, knazov ktori su ochotni venovat sa laikom aj takto, knazov ktori su ochotni "stracat cas" s tymi, ktori prosia o radu ci modlitbu...
dakujem ti.
- blog používateľa tomas j. kunik
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- Verzia pre tlač