Minule keď bol len obyčajný deň a hodiny odbili 12 a rozozvučali sa zvony „spustila“ som „svoje“ Anjel Pána /preto svoje, lebo mám to mierne pomotané resp. snažím sa na tom popracovať no vždy sa pomýlim../ uvedomila som si jednu vec...
Otec, Syn a Duch svätý.. hlbšie som sa zamyslela a možno je to zlé ale hneď ma napadlo, že je to ako káva.. jediná káva, ktorú v živote pijem.. možno si viacerí pomyslia, že sa rúham ak prirovnávam Boha resp. Trojicu k nejakej káve...
Idem to však uviesť na tú správnu mieru..
Pre mňa je káva 3 v 1 jediný nápoj, ktorý pijem keď už mám vypiť u niekoho na návšteve kávu, je pre mňa dosť podstatná, verím jej kvalitám a hoci ju nepoužívam každý deň nikdy na ňu nezabudnem..
Takto to je pre mňa aj s touto „super Trojicou“....
- blog používateľa Anka Kuľbagová
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- Verzia pre tlač
Závislosť
Ahoj, Anka!
No mňa pri tvojom príspevku napadla celá kopa prirovnaní Boha k niečomu "stvorenému"... A určite si nemyslím, že sa rúhaš, lebo to, že Boha prirovnávaš k niečomu, s čím sa bežne stretáš (káva), to potom znamená, že aj s ním sa často stretáš a že o ňom rovnako často rozmýšľaš. Aspoň ja si takto sama sebe ospravedlňujem svoje filozofické výlevy... :o)
A ja budem pokračovať v tomto "rúhaní" a napíšem myšlienku, ktorá je iste mnohým známa... totiž, rozmýšľam, či môže byť kávička návyková; či sa môže stať na nej človek takpovediac závislý... a teraz preskočím stupienok a opýtam sa: Môžeme sa stať závislí na Bohu? Teda okrem toho, že na ňom závisí naša existencia (ako na Stvoriteľovi); môžeme byť závislí na kontakte s ním? Určite hej. Lebo ja mám často "absťák" - a cítim sa mizerne...