/Tento príspevok patrí do série článkov z knihy Apologetika od K.Bartáka./ Každý živočích, či už je jednobunkový alebo viacbunkový, žije spôsobom len jemu vlastným a nič nevie o nevyhnutných predpokladoch svojej existencie. Jednoducho žijú a k nášmu potešeniu a úžitku spestrujú Zem. Účelnosť možno sledovať u každého orgánu. Tajomným zmyslovým inštinktom sa chránia pred deštrukciou a dospievajú k biologickým cieľom sebazáchovy a množenia, bez toho aby si toho boli vedomé. To nie je rozum. Rozum sa nenachádza v samotnej zmyslovej prírode.

Keby totiž rozumovosť bola v samotnom živočíchovi, inštinktívnosť by musela závisieť od skúseností. Živočích by sa musel inštinktívnej činnosti naučiť. Vykonáva však vo väčšine prípadov inštinktívnu činnosť od narodenia, bez predchádzajúcej skúsenosti. Inštinktívnosť je teda zdedená. Rozumovou skúsenosťou získaná vlastnosť sa ale nemôže dediť. Pokiaľ izolujeme mladé mravce od mraveniska, hneď si dokážu vystavať nové, dokonalé. Izolované ľudské deti naproti tomu by sa museli od základu učiť stavebnému umeniu. Osobná rozumová skúsenosť sa teda nededí, inštinkt ale áno, preto nemôže byť ovocím rozumovosti samotných živočíchov.
Aká je len rozmanitosť v živočíšnej ríši! Koľko existuje užitočných zvierat, bez ktorých by ľudia nemohli žiť.
Aj najmenšia baktéria je umelecký výtvor. Úchvatná je krása pávieho vejára a motýlieho krídla, nádhera a rôznosť tvarov ulít slimákov, mušlí a lastúr, ba aj jednobunkových prvokov. Prekrásna je výzdoba kroviek chrobákov, či spletitá štruktúra povrchu tela hmyzu napodobňujúceho rastlinné orgány.
Nesmierne dômyselná je stavba tiel živočíchov, prispôsobených spôsobu života a prostrediu tvarom, sfarbením a potrebnými orgánmi: tvar veľrybieho a žraločieho tela, elastická delfínia koža (na základe tohto poznatku sa gumou pokrývajú trupy lodí od r. 1962 a odpor vody sa tak znížil o polovicu), vtáčie zobáky k chytaniu potravy, vtáčie vaky a pľúca k lietaniu, dutá stavba kostí, správna pevnosť, hrúbka a ohybnosť krídla: ťažko sa premočí, drží teplo, je tak skonštruované, aby odpor vzduchu bol čo najmenší. Žiadna ľudská stavba sa čo do geniálnosti zostrojenia nemôže ani v najmenšom rovnať stavbe kostry čo len najnižšieho žiočícha.
Úžasná je rýchlosť a dolet niektorých vtákov a hmyzu. Letová technika albatrosa , ktorého dynamické pachtenie je doteraz nenapodobniteľné.
Podivuhodná a účelne zariadená je štruktúra oka – rozdielna u živočíchov, žijúcich vo vzduchu, v mori, pod zemou či v tme. Pozoruhodná je takisto funkcionalita sluchu, hmatu a čuchu často citlivejších ako u ľudí.
Úžasná je orientačná schopnosť pri prekonávaní nesmiernych vzdialeností pri hmyze, lososoch, úhoroch, sťahovavých vtákoch, u komára, netopiera alebo aj v prípade baktérií.
Plné dôvtipu sú aj stavba vajca, jeho otáčanie pri sedení na ňom, spôsob liahnutia sa zo škrupiny i kukly.
Úžasne dômyselná je starostlivosť o potomstvo, správanie sa pri hroziacom nebezpečenstve, udržiavanie zásob, schopnosť regenerácie, znalosť toho čo škodí a čo je užitočné. Ďalej zaobstarávanie potravy, hľadanie a vábenie koristi, symbióza, rozličné spôsoby komunikácie, stavba hniezd a pod..
O tom, že zviera nemyslí, svedčí napr. to, že sliepka, ktorá bleskovo spozná dravca, nerozozná pravé vajce od sadrového a bude sedieť aj na tom. Vták, ktorý nájde cestu cez pevninu aj ponad more, nenájde ju z klietky na slobodu dvierkami.
Obrovské množstvo vynálezov vzniklo len vďaka dlhoročnému pozorovaniu prírody. Tak vznikli tachometre, fotometre, echosondy, regulátory teplôt, atď., ale s tým rozdielom, že živočíšne orgány sú spravidla dokonalejšie a elegantnejšie ako ľudské nástroje. Príroda akoby sa so všetkým len zabávala. Človek je len objaviteľom, nie tvorcom poriadku sveta a technika je len praktickým využitím zákonov, ktoré tu už boli.