Žartovne sa hovorí o jubilujúcich manželoch, ktorí oslávili päťdesiatku spoločného života, že keď už večer boli unavení z množstva ľudí, gratulácií
a sadli si na verande, pozerajúc na západ slnka, manžel hovorí svojej žene: „Agátka, ty si môj skvost.“
„Čože si vravel? Vieš, že nepočujem, hovor hlasnejšie!“
On sa trošku priblížil a zopakoval: „Ty si môj skvost!“
„To nič,“ kývla ona rukou na znak odpustenia, „aj ja ťa mám niekedy dosť!“
Sluchové orgány vo vyššom veku môžu byť slabé a opotrebované. Ale to, čo je medzi jubilujúcimi manželmi hodnotné, je vzájomný vzťah, láska, ktorá sa neopotrebovala, lebo si zostali navzájom verní. Ona je slávou jubilujúcich manželov.
O tejto hodnote hovorí aj Ježiš z Nazareta: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom... ako som ja miloval vás“ (Jn 13,34).
Povedal to vo večeradle, v štvrtok večer pred svojou smrťou v súvislosti
so slávením Paschy, židovskej večere. Predtým bol ešte obrad umývania nôh. Medzi umývaním noh a lámaním chleba i pitím z kalicha sa odohrala drobná udalosť – ako ju nazývajú exegéti – Ježiš si poťažkal: „Veru, veru, hovorím vám, jeden z vás ma zradí (Jn 13,21). Rozprávanie končí konštatovaním, že Judáš vstal a odišiel. Stať o označení zradcu je zvláštna preto, lebo Ježiš pri tom povedal: „Teraz je Syn človeka oslávený a v ňom je oslávený Boh. A keď je Boh oslávený v ňom, aj Boh jeho v sebe oslávi, a čoskoro ho oslávi (Jn 13, 31-32). Normálne by predsa bolo, keby si bol Ježiš vzdychol „Teraz je už koniec. Judáš ma ide zradiť. Všetko som prehral.“ Normálne by bolo, keby sa pre túto zradu na Judáša nahneval a pred všetkými apoštolmi ho poohováral. Normálne by bolo povedať: „Teraz je zradený Syn človeka“ a nie vetu: „Teraz je oslávený Syn človeka“ ako je možné, že moment zrady, poníženosti, podlosti, prehry, urážky, Ježiš nazýva momentom oslávenia?
Pravdepodobne to Ježiš mohol povedať preto, lebo v tej chvíli vyvinul maximálne úsilie svojho srdca, aby sa zachoval milujúco, a aby svojou láskou prekryl aj Judášovu zlobu. Milovať priateľa nie je ťažké, ale na to, aby človek miloval nepriateľa, treba vyvinúť veľké úsilie. Môžeme sa domnievať, že keď Ježiš prišiel spasiť všetkých ľudí a so všetkými chce sedieť v nebi, tak sa to vzťahuje aj na Judáša. Keďže v Ježišovi zvíťazilo milosrdenstvo nad neprávosťou a božskosť nad ľudskosťou, mohol povedať: teraz je oslávený a nie zradený syn človeka. Táto kvalita života vytvára na zemi Bohu slávu. Všade, kde je prítomnosť lásky mocnejšia ako prítomnosť neprávosti, je oslávený Boh.
Anton Fabian. Vydarený život (vyd. Michala Vaška)