Z viery sa naozaj veľmi veľa odvíja: náš hodnotový rebríček, naše postoje k ľuďom, k životu... vlastne mnohé z toho, čo nás vždy trápilo, trápi a asi aj bude trápiť, keď vidíme tie mnohé problémy súčasného sveta, akými sú napríklad pošliapavanie hodnôt ľudskosti, pravdy, dobra... Vytrácanie týchto hodnôt nás vedie aj k premýšľaniu o viere. V takýchto okamihoch sa človek znovu a znovu pýta: Prečo? Ako sa možno týmto problémom vyhnúť?
Po slávnosti Zoslania Ducha Svätého nám Cirkev predkladá náuku o Najsvätejšej Trojici. Je to jedna z právd našej viery, ktorá akoby v dnešných časoch bola trošku v úzadí., akoby sme jej celkom dobre nerozumeli. Aj ľudia, s ktorými sa stretám, často sú to starší ľudia, ktorí chodia pravidelne do chrámu, sa neraz pýtajú na tajomstvo Trojice, že mu stále nerozumejú. Im môžem povedať len to, že ani mu nebudeme celkom rozumieť, lebo toto je jedno z najhlbších tajomstiev, ktoré sme prijali na základe udalostí zo života Ježiša Krista a na základe toho, čo povedal. No tou najdôležitejšou otázkou asi nie je porozumieť životu Božej Najsvätejšej trojice, ale skôr otázka, či možno z tohto tajomstva žiť tak, aby nám to dávalo plnosť života, aby nás to viedlo k jeho kvalite.
Sláviť sviatok Najsvätejšej Trojice pre mňa znamená plnšie sa vhĺbiť, obrodiť svoju vieru, všetko to, čo nám prináša. A o to nám má ísť. Myslím si, že viera v osobného Boha, viera v Ježiša Krista i viera v Ducha Svätého nám prináša život, a to život v hojnosti, v kvalite.
Podľa homílie dp. Petra Cibiru na sviatok Najsvätejšej Trojice r. 1999
z časopisu Blumental 6/00
