Prijatie zodpovednosti za všetky naše činy vrátane emócií a nášho správania,
a to vo všetkých životných situáciách, je definitívnym krokom k ľudskej zrelosti. Avšak snaha obviňovať z našich reakcií iných ľudí alebo veci je rovnako staré ako ľudstvo samotné. Mnohí z nás vyrástli s vlastnosťou obviňovať druhých.
Svoje najneznesiteľnejšie správanie odôvodňujeme:
„Zaslúžil si si to.“
„Urobil si mi to tiež.“
„Dávam ti len zjesť, čo si si navaril.“
Naučili sme sa takto vysvetľovať všetky svoje chyby – napríklad sme nemali
pre prácu vhodný materiál, alebo dokonca „naše hviezdy neboli v správnej konštelácii a mesiac v správnej fáze“.
Najsmutnejšie na tom je, že tí, ktorí obviňujú druhých, sú potom vzdialení realite. Dôsledkom toho je, že nikdy nespoznajú samých seba. Neprídu k zrelosti. Neporastú.
Sám život nám hovorí: rast začína tam, kde končí obviňovanie. Opakom snahy obviňovania je ochota prijať za svoj život plnú zodpovednosť. Tí, ktorí obviňujú ostatných, vedia, že čosi v nich objasňuje ich emocionálne reakcie a vzory ich správania. Prestať obviňovať druhých je skutočne definitívny krok k ľudskej zrelosti.
Vedomie zodpovednosti potom umožní náš budúci rast.

John Powell : Štěstí začíná uvnitř