Mladý žiak jedného mudrca príde domov a povie:
„Majster, jeden priateľ o tebe veľmi nepekne hovoril...“
„Počkaj!“ preruší ho mudrc. „Nechal si jeho slová preosiať tromi sitami?“
„Tromi sitami?“ začuduje sa žiak
„Áno, prvé sito je pravda. Si si istý, že to, čo mi chceš povedať je absolútne pravdivé?
„Nie, počul som to od susedov.“
„Tak si slová snáď nechal preosiať druhým sitom, ktorým je dobro. je to, čo mi chceš povedať pre niekoho dobré?“
„Nie, v skutočnosti nie je, práve naopak.“
„No tak vidíš! posledným sitom je nutnosť. Je nutné, aby som vedel, čo ťa tak znepokojuje?“
„Úprimne povedané nie je.“
„Tak teda,“ povedal mudrc s úsmevom na tvári „nie je to pravdivé, dobré ani nutné. Skúsme na to zabudnúť.“
...Tiež sa pridám, keď sa o druhých nepekne hovorí, predovšetkým pokiaľ ide o....
...Pridávam sa k reťazi ohovárania, bez toho aby som veci nechal prejsť sitom..
...A keď druhý hovoria nepekne o mne tak...
José Carlos Bermejo: Príbehy pre uzdravenie duše (Karmelitánske nakladateľstvo)