už dlhší čas ma uchvacuje, s akou láskou sa všetkým rovnako dávaš...
zvlášť to vnímam, keď rozdávam Eucharistiu. babička, čo sa nevie narovnať, mladý puberťák, čo sa občas nevie zohnúť. otec rodiny, ktorý prežíva existenčné problémy, dieťa, ktorého jediným problémom je prísť načas do školy. budúca mamička s dieťaťom pod srdcom, rehoľná sestra s duchovnými deťmi v srdci. uchvacuje ma, ako sa všetkým rovnak dávaš. bez rozdielu. celý prítomný v chlebe... Ježišu, tak dlho sledujem rady ľudí stojacich v rade na sv. prijímanie a len žasnem. nerobíš rozdiely medzi ľuďmi. to nie je tvoj štýl. stal si sa človekom, ba vstupuješ do chleba, aby sme sa ti priblížili, aby sme sa dostali bližšie k tebe. za každým prichádzaš a kráčaš s nami v našich problémoch, aby si nám zapaľoval srdcia a obrátil nás k sebe...
a my sa tak často delíme, tak často posudzujeme. a pritom má každý od teba len jeden posudok. verdikt, ktorý vynášaš nad nami je celkom jednoznačný: "vykúpil som ťa môjmu Otcovi a tvojmu Otcovi, môjmu Bohu a tvojmu Bohu, vlastnou krvou. urobil som z teba Božie dieťa. viem, aký si a aj tak sa ti dávam. poznám ťa a predsa ťa milujem."
je uchvacijúce, že na Teba má každý rovnaké právo...
toto sa nedá prehliadnuť. iba ak by niekto mal zaslepené srdce. dávaš sa všetkým. rovnako. nerobíš medzi nami rozdiely. stojí za pokus chcieť sa na teba podobať... sme slabí. pomož...
- blog používateľa tomas j. kunik
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- Verzia pre tlač