Žena po jednoduchom a pokojnom živote umrela a vzápätí sa našla v dlhom a usporiadanom sprievode ľudí, ktorí pomaly postupovali k najvyššiemu Sudcovi. Ako sa tak blížila k polovici sprievodu, stále zreteľnejšie počula Pánove slová.
Počula , ako Pán jednému zo sprievodu povedal: „Pomohol si mi, keď si zraneného na autostráde zaviezol do nemocnice, vojdi do môjho raja.“ A potom druhému: „Ty si poskytol chudobnej vdove bezúročnú pôžičku, poď a prevezmi si večnú odmenu.“ A ďalšiemu: „Ty si zadarmo robil veľmi náročné chirurgické operácie, a tak si mi pomohol vrátiť mnohým nádej, vojdi do môjho kráľovstva.“ A tak ďalej.
Úbohá žene, celá preľaknutá, si pri svojom úsilí nemohla spomenúť, čo mimoriadne v živote urobila. Chcela vystúpiť z radu, aby mala čas zamyslieť sa, ale to sa vôbec nedalo. Usmievavý, ale rozhodný anjel jej to nedovolil. S bijúcim srdcom a s veľkým strachom prišla pred Pána. Hneď cítila, ako ju zaplavil jeho úsmev.
„Ty si žehlila všetky moje košele...Vojdi do môjho šťastia.“

Niekedy je veľmi ťažké predstaviť si, že to každodenné, to obyčajné je mimoriadne, neobyčajné.

Bruno Ferrero - Je tam hore niekto?
Malé príbehy na potešenie duše