Hľadanie strateného času – tak pomenoval Marcel Proust svoj veľký román. Tento názov môže byť mottom pre obdobie medzi dvoma rokmi.
Hľadanie strateného času. Nemalo by sa s tým prestať? – pýta sa náboženský spisovateľ Klaus Baunach a sám si odpovedá: “Hľadanie strateného času sa nesmie prerušiť, lebo každá spomienka na vykonanú vinu, zažitú bolesť, odpúšťajúce slová a prežité šťastie chráni človeka pred bezmocnosťou,
ktorá by ho mohla priviesť k tomu, aby podliehal arogancii moci.“
Pri hľadaní strateného času sa stretávame so slovami žalmu: „Môj čas stojí v tvojich rukách,“ a prichádzame k tomu, u ktorého je „ukrytý“ čas každého človeka a všetky jeho skúsenosti. Dostávame sa k prameňu všetkého času, k Bohu.
A človek tak môže bez obáv s vedomím, že je nad ním dobrotivá Božia ruka urobiť ďalšie kroky v novom čase.

Na minútu...s Viliamom Judákom – Adventné a vianočné zamyslenia (karmelitánske nakladateľstvo)