Nedávno sa mi dostal do rúk veľmi starý nemecký obrázok určený pre tých, čo majú problém s odpustením. Obrázok požehnal ešte Svätý Otec Pius XII. Na obrázku bol znázornený trpiaci Pán Ježiš s tŕňovou korunou na hlave a pod ním bol text, ktorý sa mala modliť osoba, ktorá zápasí o milosť odpustenia. Text modlitby znel takto:
Najsladší Ježiš, pre dobrotu a lásku tvojho Najsvätejšieho Srdca ťa prosím, aby si svojou milosťou a darmi naplnil tých, ktorí mi spôsobili bolesť, potupu a kládli mi prekážky do cesty. Odpusť im, môj Ježiš, všetky urážky, ktoré mi spôsobili. Pre pohŕdanie, ktoré mi dávajú najavo počas dňa, ukáž im svoju dobrotivú tvár a pre slová, ktorými mi ublížili či už v mojej prítomnosti alebo neprítomnosti, udeľ im svoje božské požehnanie.
A keď niekto z nejakého dôvodu cíti horkosť vo svojej duši voči mne, prelej zo svojej božskej lásky aj do jeho duše. Nechcem sa sťažovať. Veď, nezaslúžil som si, ja biedny hriešnik, byť prenasledovaný a potupený? Ale aby som sa ti zapáčil pri nesení svojho kríža, daj mi, prosím trpezlivosť, dobrotu, lásku a nepremožiteľnú vytrvalosť vo všetkom.
Amen.
Modlitba k trpiacemu Kristovi na kríži je veľkou silou na to, aby sme vedeli zo srdca odpustiť. Ak sa budeme modliť pod krížom za odpustenie pozerajúc do tváre Krista, ktorý na kríži odpúšťa všetkým, tak môžu nastať iba dve veci: buď odpustíme, alebo sa prestaneme modliť. Nedá sa aj modliť k Ježišovi, aj neodpustiť.
Odpúšťanie je naším „každodenným chlebom“. Ak chceme žiť, budovať spoločenstvá, musíme sa učiť odpúšťať. Odpúšťanie je veľkosť a sila kresťanstva. Odpúšťanie oslobodzuje aj nás, aby sme mohli začať žiť nový život.
Ján Sitár, kaplán
Zdroj:.časopis Blumentál 10/2011