Boh sa k nám prihovára aj prostredníctvom udalostí. Je zaujímavé, že hebrejský výraz dabar znamená súčasne slovo aj udalosť. V orientálnej mentalite bolo ľuďom ďaleko zrozumiteľnejšie, že každé Božie slovo je zároveň čin, udalosť a každá udalosť je zase slovom Božím. Nemyslím tým však naše skratky, kedy chlapec narazí na bicykli a mamička mu povie, no len premýšľaj, čo ti chcel pán Boh povedať. Tým mu mamička vo vzťahu k Bohu asi veľmi nepomôže. Ale je pravda, že každá udalosť je Božou výzvou, je pozvaním, učí nás, pozýva nás
do Božej blízkosti. To však neznamená, že všetko, čo sa nám stane si priamo Pán praje. Napriek tomu platí, že je schopný každú udalosť v našom živote použiť
pre dobro. Vie obrátiť na dobro aj otvorené zlo, náš hriech, ale potrebuje nás k tomu. Potrebuje našu dôveru, našu oddanosť, naše pokánie, naše pozvanie
do každej situácie. Potrebuje, aby sme pred jeho tvárou prijali všetko, čo sme prežili, a aby sme to plne vložili do jeho rúk. Potom je šanca, že časom nielen porozumieme tomu, čo sa stalo a prečo sa to stalo, ale že to tiež prijmeme ako niečo, čo nás premenilo a posunulo bližšie k Bohu.
Vojtěch Kodet: Hledám tvou tvář (karmelitánske nakldatelství)