Dívajme sa v živote na všetko, čo je krásne, tým napĺňajme svoje srdce. Predovšetkým nezabudnime na prameň. Pôvodcu všetkej krásy. A tie menej pekné veci v živote?
Aj tie si všimnime, ale len tak zľahka! Ak náhodou máme pochmúrny dojem, koľko zloby, zla, hriechu a temnoty je vo svete, ale krása nás ani trochu nezaujíma, skúsme porozmýšľať, čo nám chce povedať tento (psychologický) vtip, ktorý som počul ešte ako gymnazista:
Istý pasažier sedí v kupé, vytiahne banán, ošúpe, mierne ho posolí, zahryzne, vzápätí s odporom vypľuje a banán zahodí. Keď sa to isté opakuje s tretím alebo štvrtým banánom, jeden spolucestujúci to nevydrží a pýta sa: „Človeče, to prečo odhadzujete tie banány?“ A on na to zhnusene odvetí: „A čo mám robiť, keď ja neznášam slané banány?!“
Čo najviac upútava moju pozornosť? Čo ma v živote najviac teší? Z čoho mám najkrajšie pocity a skúsenosti? Alebo naopak, čo ma najviac vytáča? Ak nemám rád slané banány, nesolím ich, lebo potom už nie sú slané, ale solené. Nech duchovná krása tohto mesiaca oslovuje naše srdcia!
Branislav Čaniga
časopis Blumentál - 5/2012