Ísť, prichádzať, chodiť, kráčať

V písme Svätom sa veľmi často vyskytujú slová „ ísť, prichádzať, chodiť, kráčať“.
Sú to slová plné vnútornej dynamiky. Celé dejiny spásy vlastne začali tým, že sa jeden človek, poslušný Bohu dal do pohybu a šiel. Išiel do neznáma. Nevedel presne, kam, prečo, ale veril svojmu Bohu a jeho hlasu, ktorým ho oslovil. Bol to Abrahám, pútnik, kočovník. Vedel opustiť svoje zabývané miesto a ísť do neznámej zemi plnej nebezpečia, rizika a neistoty. Tým osvedčil vernosť Bohu a vďaka tejto vernosti mohol začať a pokračovať vo veľkom a dobrom Božom pláne so svetom.
Ďalšie veľké dejstvo Starého zákona sa dá tiež vyjadriť pojmom ísť: exodus, východ, vyjdenie. Národ, ktorý povstal z Abraháma, vychádza z egyptského otroctva. Boh je s ním a preráža mu cestu. Sprevádza jeho oslobodzujúci exodus veľkými znameniami.
A ešte neskôr z tohto Abrahámovho ľudu vzíde Ježiš, Boží Syn, ktorý pozve všetkých ľudí, aby vyšli: na cestu domov k Otcovi, z tesného živorenia nevery a nelásky do nádhernej plnosti dokonalého života Boha, ktorý je láska. Ježiš volá: „Poď za mnou!“
Kresťan, človek evanjelia, je teda človekom na ceste. A to nie ako osamotený pútnik, ale vo väčšej alebo menšej skupinke spolublížnych, ktorých spája spoločný cieľ, spoločný otec Boh, spoločný brat Ježiš, spoločná láska, ktorú nám daruje, a tiež spoločná zodpovednosť jedného za všetkých a všetkých za jedného.
Každá skupina turistov či výletníkov, ktorí cítia, že chcú vyjsť spoločne odniekam niekde, vyjadruje tento najzákladnejší princíp vpísaný Bohom do podstaty človeka: že sme volaní na cestu, a že sa na ňu s chuťou vydávame. S vedomím, že kde idú dvaja alebo traja, on bude s nimi, pretože to sľúbil a – na rozdiel od nás – vždy drží svoj sľub.

Nie som zabývaný, viazaný, nestagnuje môj duchovný život na jednom mieste?
Cítim v sebe potrebu a dynamiku duchovného rastu a otvorenosť k zmenám, ktoré vo mne prebúdza tichý Boží hlas?
Do akej miery som iba zotrvačne nesený časom a okolnosťami života a ako často sa pokúšam o vlastné krôčky svojho samostatného pohybu smerom k Bohu, k blížnym, k sebe samému?

Jozef Hrdlička: Strmou stezkou (karmelitánske nakladatelství)

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 11.06.2013 - 06:03
    Predstava, že svet by mohol byť len sivý a rovný, je rovnako katastrofická ako predstava,
  • 08.06.2013 - 14:37
    ,,Hovoríš,že ma miluješ,a stále sedíš so založenými rukami? Ješ,piješ,pohodlne si čítaš slová,...
  • 05.06.2013 - 11:25
    Na trojročné dievčatko padla tažká plastová brána. Dievčatko bolo v bezvedomí, malo vyskočené dva...
  • 05.06.2013 - 06:03
    Vôňa, ktorá sa šírila z malej fľaštičky ma zaujala. Bola príjemná. Začítala som sa do textu,...
  • 31.05.2013 - 05:54
    Veci vnímame rôzne. Čo je pre jedného pekné, pre druhého môže byť gýč. Čo jedného nadchýna,...
  • 29.05.2013 - 06:02
    Niekedy sa môže stať, že sa ocitneme v bezvýchodiskovej situácii. Všetko sa nám zrúti. Všetko, do...
  • 27.05.2013 - 05:51
    Sú drobnosti, ktoré dokážu potešiť ľudské srdce. Sú drobnosti, ktoré dokážu raniť ľudské srdce.
  • 26.05.2013 - 19:50
    Metafyzika ako filozofická a dogmatika ako teologická vedecká disciplína exaktne prezentujú o...
  • 24.05.2013 - 06:08
    Keď rozkvitne agát, ulicu naplní prenikavá vôňa. Tá vôňa dá rýchlo zabudnúť na to, že len nedávno...
  • 22.05.2013 - 06:09
    „Múdrosť vdýchla svojim deťom život a prijíma tých, čo ju hľadajú. Kto ju miluje, miluje život, a ...