Ísť, prichádzať, chodiť, kráčať

V písme Svätom sa veľmi často vyskytujú slová „ ísť, prichádzať, chodiť, kráčať“.
Sú to slová plné vnútornej dynamiky. Celé dejiny spásy vlastne začali tým, že sa jeden človek, poslušný Bohu dal do pohybu a šiel. Išiel do neznáma. Nevedel presne, kam, prečo, ale veril svojmu Bohu a jeho hlasu, ktorým ho oslovil. Bol to Abrahám, pútnik, kočovník. Vedel opustiť svoje zabývané miesto a ísť do neznámej zemi plnej nebezpečia, rizika a neistoty. Tým osvedčil vernosť Bohu a vďaka tejto vernosti mohol začať a pokračovať vo veľkom a dobrom Božom pláne so svetom.
Ďalšie veľké dejstvo Starého zákona sa dá tiež vyjadriť pojmom ísť: exodus, východ, vyjdenie. Národ, ktorý povstal z Abraháma, vychádza z egyptského otroctva. Boh je s ním a preráža mu cestu. Sprevádza jeho oslobodzujúci exodus veľkými znameniami.
A ešte neskôr z tohto Abrahámovho ľudu vzíde Ježiš, Boží Syn, ktorý pozve všetkých ľudí, aby vyšli: na cestu domov k Otcovi, z tesného živorenia nevery a nelásky do nádhernej plnosti dokonalého života Boha, ktorý je láska. Ježiš volá: „Poď za mnou!“
Kresťan, človek evanjelia, je teda človekom na ceste. A to nie ako osamotený pútnik, ale vo väčšej alebo menšej skupinke spolublížnych, ktorých spája spoločný cieľ, spoločný otec Boh, spoločný brat Ježiš, spoločná láska, ktorú nám daruje, a tiež spoločná zodpovednosť jedného za všetkých a všetkých za jedného.
Každá skupina turistov či výletníkov, ktorí cítia, že chcú vyjsť spoločne odniekam niekde, vyjadruje tento najzákladnejší princíp vpísaný Bohom do podstaty človeka: že sme volaní na cestu, a že sa na ňu s chuťou vydávame. S vedomím, že kde idú dvaja alebo traja, on bude s nimi, pretože to sľúbil a – na rozdiel od nás – vždy drží svoj sľub.

Nie som zabývaný, viazaný, nestagnuje môj duchovný život na jednom mieste?
Cítim v sebe potrebu a dynamiku duchovného rastu a otvorenosť k zmenám, ktoré vo mne prebúdza tichý Boží hlas?
Do akej miery som iba zotrvačne nesený časom a okolnosťami života a ako často sa pokúšam o vlastné krôčky svojho samostatného pohybu smerom k Bohu, k blížnym, k sebe samému?

Jozef Hrdlička: Strmou stezkou (karmelitánske nakladatelství)

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 07.05.2012 - 11:55
    Aj farebný, aj rozmazaný, aj mrežovaný..., taký je svet cez okno. Môže mať teda veľa podôb, a...
  • 03.05.2012 - 06:19
    Konečne je ráno pred šiestou dosť svetla a dá sa fotiť. Suť, (to je ten kopec vpravo), sa už...
  • 02.05.2012 - 12:53
    Niekedy dávno som nedbal na prežehnanie ako na niečo skutočne podstatné. Dokonca som si myslel, že...
  • 02.05.2012 - 08:33
    powered by Fotopedia Na Slovensku prebieha už nejaký čas petícia za voľnú nedeľu. Podporiť ju...
  • 30.04.2012 - 05:54
    Sú hradby, ktoré treba obnovovať a sú hradby, ktoré treba rúcať. Tie prvé sú postavené zo skál,
  • 29.04.2012 - 11:21
    Článok je opisom vlastnej spirituálnej skúsenosti s objatím mojej duše Božím svetlom. Vychádza z...
  • 26.04.2012 - 05:38
    Niekto potrebuje k životu pevnú zem pod nohami. Niekomu stačí držať sa nad vodou. Sme takí,...
  • 25.04.2012 - 06:09
    Krása, prázdnota, úspech, bolesť. Kvety, listy, plody, ostne. Človek a príroda. Rovnaký príbeh,...
  • 23.04.2012 - 05:49
    Každé mesto má svoju históriu, svoju atmosféru, svoje stavby. Každý človek má svoje rozmýšľanie,...
  • 18.04.2012 - 05:54
    Niekedy stačí kvapka vody a ovlaží vysušené pery. Niekedy stačí kvapka dobrej vôle a zmenia sa...