Ísť, prichádzať, chodiť, kráčať

V písme Svätom sa veľmi často vyskytujú slová „ ísť, prichádzať, chodiť, kráčať“.
Sú to slová plné vnútornej dynamiky. Celé dejiny spásy vlastne začali tým, že sa jeden človek, poslušný Bohu dal do pohybu a šiel. Išiel do neznáma. Nevedel presne, kam, prečo, ale veril svojmu Bohu a jeho hlasu, ktorým ho oslovil. Bol to Abrahám, pútnik, kočovník. Vedel opustiť svoje zabývané miesto a ísť do neznámej zemi plnej nebezpečia, rizika a neistoty. Tým osvedčil vernosť Bohu a vďaka tejto vernosti mohol začať a pokračovať vo veľkom a dobrom Božom pláne so svetom.
Ďalšie veľké dejstvo Starého zákona sa dá tiež vyjadriť pojmom ísť: exodus, východ, vyjdenie. Národ, ktorý povstal z Abraháma, vychádza z egyptského otroctva. Boh je s ním a preráža mu cestu. Sprevádza jeho oslobodzujúci exodus veľkými znameniami.
A ešte neskôr z tohto Abrahámovho ľudu vzíde Ježiš, Boží Syn, ktorý pozve všetkých ľudí, aby vyšli: na cestu domov k Otcovi, z tesného živorenia nevery a nelásky do nádhernej plnosti dokonalého života Boha, ktorý je láska. Ježiš volá: „Poď za mnou!“
Kresťan, človek evanjelia, je teda človekom na ceste. A to nie ako osamotený pútnik, ale vo väčšej alebo menšej skupinke spolublížnych, ktorých spája spoločný cieľ, spoločný otec Boh, spoločný brat Ježiš, spoločná láska, ktorú nám daruje, a tiež spoločná zodpovednosť jedného za všetkých a všetkých za jedného.
Každá skupina turistov či výletníkov, ktorí cítia, že chcú vyjsť spoločne odniekam niekde, vyjadruje tento najzákladnejší princíp vpísaný Bohom do podstaty človeka: že sme volaní na cestu, a že sa na ňu s chuťou vydávame. S vedomím, že kde idú dvaja alebo traja, on bude s nimi, pretože to sľúbil a – na rozdiel od nás – vždy drží svoj sľub.

Nie som zabývaný, viazaný, nestagnuje môj duchovný život na jednom mieste?
Cítim v sebe potrebu a dynamiku duchovného rastu a otvorenosť k zmenám, ktoré vo mne prebúdza tichý Boží hlas?
Do akej miery som iba zotrvačne nesený časom a okolnosťami života a ako často sa pokúšam o vlastné krôčky svojho samostatného pohybu smerom k Bohu, k blížnym, k sebe samému?

Jozef Hrdlička: Strmou stezkou (karmelitánske nakladatelství)

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 12.03.2012 - 07:44
  • 08.03.2012 - 10:19
    Dost dobra analyza koho volit v bliziacich sa volbach: http://www.lifenews.sk/node/2636 Analyzu...
  • 01.03.2012 - 10:29
    Viacerí pravicoví politici na čele s Natáliou Blahovou sa tešili z novoprijatých zmien v oblasti...
  • 29.02.2012 - 14:17
    „Miláčik, dávaj pozor, nezašpiň si nožičky.“ „Tak ty si sa mi vrátil, srdiečko moje maličké. Sám...
  • 23.02.2012 - 07:00
    Nedokonalá fotografia dokonalého Božieho stvorenia. Sú za ňou desiatky (stovky?) ešte...
  • 22.02.2012 - 07:06
    Potichučky rástli, s rachotom spadli. Boli hodné obdivu a zároveň životu nebezpečné. Cencúle. V...
  • 14.02.2012 - 14:56
    Na konci tohto článku je súbor obsahujúci text Encykliky pápeža Pia XI., ktorá bola venovaná v...
  • 13.02.2012 - 22:30
    Myslím, že nie je ničím prekvapujúce, že ľudia sú proti Gorile. Je nechutné, že aj pravicové...
  • 10.02.2012 - 22:18
    Na konci leta sa v Žiline opäť pripravuje konferencia zameraná na otázky vzniku života a vesmíru....
  • 10.02.2012 - 06:02
    Štrbinou v ľade, vždy potok svoje túžby žblnká. Hovorí o nich svetu. Kto si to všíma? Kto sa nájde...