Ísť, prichádzať, chodiť, kráčať

V písme Svätom sa veľmi často vyskytujú slová „ ísť, prichádzať, chodiť, kráčať“.
Sú to slová plné vnútornej dynamiky. Celé dejiny spásy vlastne začali tým, že sa jeden človek, poslušný Bohu dal do pohybu a šiel. Išiel do neznáma. Nevedel presne, kam, prečo, ale veril svojmu Bohu a jeho hlasu, ktorým ho oslovil. Bol to Abrahám, pútnik, kočovník. Vedel opustiť svoje zabývané miesto a ísť do neznámej zemi plnej nebezpečia, rizika a neistoty. Tým osvedčil vernosť Bohu a vďaka tejto vernosti mohol začať a pokračovať vo veľkom a dobrom Božom pláne so svetom.
Ďalšie veľké dejstvo Starého zákona sa dá tiež vyjadriť pojmom ísť: exodus, východ, vyjdenie. Národ, ktorý povstal z Abraháma, vychádza z egyptského otroctva. Boh je s ním a preráža mu cestu. Sprevádza jeho oslobodzujúci exodus veľkými znameniami.
A ešte neskôr z tohto Abrahámovho ľudu vzíde Ježiš, Boží Syn, ktorý pozve všetkých ľudí, aby vyšli: na cestu domov k Otcovi, z tesného živorenia nevery a nelásky do nádhernej plnosti dokonalého života Boha, ktorý je láska. Ježiš volá: „Poď za mnou!“
Kresťan, človek evanjelia, je teda človekom na ceste. A to nie ako osamotený pútnik, ale vo väčšej alebo menšej skupinke spolublížnych, ktorých spája spoločný cieľ, spoločný otec Boh, spoločný brat Ježiš, spoločná láska, ktorú nám daruje, a tiež spoločná zodpovednosť jedného za všetkých a všetkých za jedného.
Každá skupina turistov či výletníkov, ktorí cítia, že chcú vyjsť spoločne odniekam niekde, vyjadruje tento najzákladnejší princíp vpísaný Bohom do podstaty človeka: že sme volaní na cestu, a že sa na ňu s chuťou vydávame. S vedomím, že kde idú dvaja alebo traja, on bude s nimi, pretože to sľúbil a – na rozdiel od nás – vždy drží svoj sľub.

Nie som zabývaný, viazaný, nestagnuje môj duchovný život na jednom mieste?
Cítim v sebe potrebu a dynamiku duchovného rastu a otvorenosť k zmenám, ktoré vo mne prebúdza tichý Boží hlas?
Do akej miery som iba zotrvačne nesený časom a okolnosťami života a ako často sa pokúšam o vlastné krôčky svojho samostatného pohybu smerom k Bohu, k blížnym, k sebe samému?

Jozef Hrdlička: Strmou stezkou (karmelitánske nakladatelství)

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 18.01.2012 - 06:08
    Do snehu vrastené lavičky kovové, prikryté studenou perinou. Tvrdo spia. A ľudia? V čo vrástli?...
  • 17.01.2012 - 22:58
    Umelec je človek tvorivý. Často ho v živote stretne nejaká inšpirácia, ktorú nejakým spôsobom...
  • 17.01.2012 - 15:23
    Viete koho podporujete svojimi nákupmi? Viacerí budú možno prekvapení z toho za čím stojí, pre...
  • 17.01.2012 - 07:12
    (Milan Rúfus 10.12.1928 – 11.1.2009) Je toho veľa, za čo ďakujem. Za každú krásu, čo ma zláka. Ale...
  • 15.01.2012 - 15:02
    (alebo, o čom sa dá premýšľať, keď je vonku chumelica):-) Keď v nebi pečú koláče, vtedy aj na zem...
  • 13.01.2012 - 06:25
    „Také niečo sme ešte nikdy nevideli“, hovorili Kafarnaumčania, divili sa a velebili Boha, keď...
  • 12.01.2012 - 06:24
    Voľakedy som ju z času na čas používala. Defragmentáciu disku. Dokáže pekne poukladať súbory,...
  • 11.01.2012 - 17:46
    Nedávno ma stretol priateľ a pýta sa: „Nemáš nejaký samizdat?“ „Prečo?“ „Potrebujem pre priateľa –...
  • 10.01.2012 - 19:51
    „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie,“ znel hlas z neba po Ježišovom krste v Jordáne...
  • 09.01.2012 - 14:10
    Veľmi veľa sa píše o tom, aký by mal byť muž, ktoré vlastnosti by u neho mali prevládať.