Kto by sa medzi nami, kresťanmi, odvážil povedať, že plní, či aspoň dokonale vníma úplný program blahoslavenstiev?
Všetci cítime, nakoľko potrebujeme učiteľa: nielen majstrovského prednášateľa, ktorý ohlasuje blahoslavenstvá z vrcholu hory, ale tichého a pokorného učiteľa, ktorý zostupuje, aby ich s nami žil v slzavom údolí každodennosti. Týmto tichým a pokorným učiteľom je Ježiš pre svoje narodenie v chudobnej betlehemskej maštali, pre svoj skrytý život v Nazarete, pre všetky poníženia svojho apoštolského života: stal sa súcitným priateľom, ktorý sa delí s chudobnými o ich život, o ich slzy, o ich biedu, o ich odvrhnutie.
Boží Syn, ktorý sa stal Synom človeka s plnosťou Ducha Svätého, prežil vo svojom konkrétnom a individuálnom živote blahoslavenstvá novým spôsobom, plnšie a zároveň jednoduchšie. Každému z nich dal nový podtón pokory a zvnútornenia. Zbožštil ich, lebo odteraz nesú pečať Boha lásky, Otca, Syna a Ducha Svätého. Zároveň ich tým poľudštil, lebo ich vo svojich vzťahoch s Máriou, svojou matkou, v skrytom a bolestnom živote žil najprv ako Syn človeka.
Thomas Philippe: Pre ozajstnú radosť.....blahoslavenstvá (Vyd. Oto Németh)