Život nie je pieskovisko

Technika prekonala všetky vzdialenosti,
nevytvorila však nijakú blízkosť.

Martin Heidegger

Jedna z príčin trápenia mnohých našich súčasníkov je nedostatok ľudskej blízkosti. Výstižne mi svoju osamelosť vo vlastnej rodine formulovala istá osemnásťročná dievčina, ktorá si posťažovala:“V celom dome je nás celkom sedem, ale ja sa cítim celkom sama.“ Možno by sa rovnakým spôsobom vyjadrili aj ostatní členovia jej rodiny.
Niektorým ľuďom chýba pocit spolupatričnosti a zážitok zjednotenia sa s druhými, iní zase nemajú nijaké sklony vytvárať zaväzujúce vzťahy. Zdôvodnenie by zrejme najskôr poskytla psychológia, sociológia, pedagogika a ďalšie spoločensko-vedné odbory.
Ak ide o tendenciu trvalo sa vyhýbať zaväzujúcim sľubom, domnievam sa, že príčina leží v neochote niesť celoživotne zaväzujúci vzťah. Dôvodom býva strach zo zodpovednosti, pocit straty slobody, neochota vzdať sa pohodlia a sebectvo. Tieto dôvody môžu byť tiež príčinou narastajúceho počtu dvojíc, ktoré žijú spolu bez uzavretia manželstva, poklesu pôrodnosti a dokonca i poklesu záväzkov žiť v celibáte.
Mnoho dospelých ľudí sa správa ako deti. Chceli by si vyskúšať manželský život, ale iba ako hru. Ak ich hra s jedným partnerom omrzí, idú sa hrať na manželstvo s iným na iné pieskovisko. Mnoho mladých mužov by si chcelo vyskúšať kňazské pôsobenie alebo začať rehoľný život, ale tiež iba ako chlapčenskú hru. Keď ich to na fare alebo v kláštore prestane baviť, idú sa hrať inde. Všetci pritom zabúdajú, že existujú vzťahy, ktoré nemožno iba skúšať.
Iba mladým chlapcom, čo sa hrajú s drevenými pištoľami na zlodejov či policajtov, je dovolené vymieňať si úlohy. Pre nich z toho totiž nevyplýva nijaká zodpovednosť, nijaký dopad na skutočné medziľudské vzťahy. Pre dospelých, ktorí sa nechcú od druhých vzďaľovať a zažívať stratu blízkosti, to neplatí.

K radosti ľudskej duše prispeje skúsenosť, že v ľudskom živote sa dajú hrať hry, ale v hrách nie je možné prežiť celý život. Krása blízkeho vzťahu vychádza z vernosti svojmu slovu a nijaká technika ani chémia ju nenahradí. Veď – ako píše už svätý Pavol – ovocím Božieho Ducha, ktorý prekoná každú vzdialenosť, je okrem spomínanej vernosti tiež láska, dobrota a trpezlivosť.

Max Kašparů – O radostiach ľudskej duše

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 17.09.2010 - 00:45
    Neviem, či som skvelým otcom. Ale určite viem, že mám skvelého otca. V prvom rade nebeského, potom...
  • 14.09.2010 - 08:10
    Lebo... keby bolo biele, nevideli by sme, ako sa na ňom pasú baránky. Keby bolo žlté, nevideli by...
  • 13.09.2010 - 08:16
    Neschvaľoval ho národný parlament (ani európsky), a predsa - jeho platnosť nikdy nespochybnil...
  • 11.09.2010 - 23:22
    Počas júla nám Pán na území našej decézy (Rreshen) doprial ľudovú misiu. nie celkom takú, ako ju...
  • 08.09.2010 - 00:05
    Autor publikácie Bláznivá láska Francis Chan sa snaží reagovať na stav, aký panuje v cirkvi, vo...
  • 31.08.2010 - 16:15
    Marián Kuffa je farárom v Žakovciach, čo je obec na východe Slovenska medzi Popradom a Kežmarkom....
  • 24.08.2010 - 23:39
    Teóriu, že láska ako sa ju snažíme vidieť, nejestvuje a že ide len o chemické reakcie v našom...
  • 24.08.2010 - 22:30
    V tráve si razil cestičku záhradný slimák. Prichádzal odvedľa – kde sa vypínala skalka ani hora....
  • 20.08.2010 - 23:28
    RECENZIA Edwin Louis Cole: „Maximálna mužnosť – príručka pre rodinný život“ Vydavateľstvo: Slovo...
  • 16.08.2010 - 10:44
    „Nevezmeš meno Pána, svojho Boha, nadarmo! Lebo Pán nenechá bez trestu toho, kto bude brať jeho...