Život nie je pieskovisko

Technika prekonala všetky vzdialenosti,
nevytvorila však nijakú blízkosť.

Martin Heidegger

Jedna z príčin trápenia mnohých našich súčasníkov je nedostatok ľudskej blízkosti. Výstižne mi svoju osamelosť vo vlastnej rodine formulovala istá osemnásťročná dievčina, ktorá si posťažovala:“V celom dome je nás celkom sedem, ale ja sa cítim celkom sama.“ Možno by sa rovnakým spôsobom vyjadrili aj ostatní členovia jej rodiny.
Niektorým ľuďom chýba pocit spolupatričnosti a zážitok zjednotenia sa s druhými, iní zase nemajú nijaké sklony vytvárať zaväzujúce vzťahy. Zdôvodnenie by zrejme najskôr poskytla psychológia, sociológia, pedagogika a ďalšie spoločensko-vedné odbory.
Ak ide o tendenciu trvalo sa vyhýbať zaväzujúcim sľubom, domnievam sa, že príčina leží v neochote niesť celoživotne zaväzujúci vzťah. Dôvodom býva strach zo zodpovednosti, pocit straty slobody, neochota vzdať sa pohodlia a sebectvo. Tieto dôvody môžu byť tiež príčinou narastajúceho počtu dvojíc, ktoré žijú spolu bez uzavretia manželstva, poklesu pôrodnosti a dokonca i poklesu záväzkov žiť v celibáte.
Mnoho dospelých ľudí sa správa ako deti. Chceli by si vyskúšať manželský život, ale iba ako hru. Ak ich hra s jedným partnerom omrzí, idú sa hrať na manželstvo s iným na iné pieskovisko. Mnoho mladých mužov by si chcelo vyskúšať kňazské pôsobenie alebo začať rehoľný život, ale tiež iba ako chlapčenskú hru. Keď ich to na fare alebo v kláštore prestane baviť, idú sa hrať inde. Všetci pritom zabúdajú, že existujú vzťahy, ktoré nemožno iba skúšať.
Iba mladým chlapcom, čo sa hrajú s drevenými pištoľami na zlodejov či policajtov, je dovolené vymieňať si úlohy. Pre nich z toho totiž nevyplýva nijaká zodpovednosť, nijaký dopad na skutočné medziľudské vzťahy. Pre dospelých, ktorí sa nechcú od druhých vzďaľovať a zažívať stratu blízkosti, to neplatí.

K radosti ľudskej duše prispeje skúsenosť, že v ľudskom živote sa dajú hrať hry, ale v hrách nie je možné prežiť celý život. Krása blízkeho vzťahu vychádza z vernosti svojmu slovu a nijaká technika ani chémia ju nenahradí. Veď – ako píše už svätý Pavol – ovocím Božieho Ducha, ktorý prekoná každú vzdialenosť, je okrem spomínanej vernosti tiež láska, dobrota a trpezlivosť.

Max Kašparů – O radostiach ľudskej duše

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 02.12.2010 - 07:26
    Čo tak asi môže napadnúť človeku, keď si pri nejakom texte prečíta poznámku: „Bez jazykovej...
  • 01.12.2010 - 22:05
    Ráno vyzeralo všelijako. Už skoro 2 týždne prší a tak naše už aj tak biedne cesty vyzerajú ešte...
  • 30.11.2010 - 07:32
    V živote človeka je vždy niečo prvé. Prvý plač, prvý úsmev, prvé slovo, prvý krok... Ale keď je...
  • 29.11.2010 - 23:05
    S príchodom Adventu sa u mňa akoby začala prebúdzať tichá radosť z nastávajúcich Vianoc.
  • 26.11.2010 - 10:44
    Každý človek patrí do nejakého spoločenstva; ba možno povedať, že patrí do viacerých spoločenstiev...
  • 24.11.2010 - 07:10
    MŠK Žilina – FC Chelsea 1:4 Spartak Moskva – MŠK Žilina 3:0 Olympique Marseille – MŠK Žilina 1:0...
  • 22.11.2010 - 21:16
    Viac informácií tu.
  • 15.11.2010 - 06:49
    "Viem, že Boh mi nedá nič, čo by som nedokázala zvládnuť. Len sa modlím, aby mi toľko nedôveroval...
  • 14.11.2010 - 00:52
    Stačí si ráno prečítať denník, cestou do práce zapnúť rádio alebo večer pozrieť televízne noviny...
  • 10.11.2010 - 07:18
    Dedičstvo po našich predkoch. Nájdeme ich pri poľnej ceste či na križovatke za dedinou. Pri...